Comics Salon 2021 - konečně návrat k normálu?

Najväčší slovenský festival sci-fi, fantasy, hororu, anime, kníh, komiksov, filmov, seriálov a hier sa po malej trojmesačnej prestávke vrátil, tentoraz v takmer plnej sile. V našej poslednej reportáži sme vám ukazovali podstatne menší, karanténou oslabený festival. Tentoraz sme sa aj napriek menšiemu počtu návštevníkov vrátili do čias najväčšej slávy ComicsSalónu. Stále ich však bolo niekoľko tisíc.

„Je to ako hocijaký iný festival, ktorý sme mali pred pandémiou. Jediné opatrenia sa týkajú počtov a že musíme mať rúška,“ vyjadrila sa jedna z organizátoriek festivalu a moderátorka hlavného programu Anne Justine Ganse alias Čača, „inak si všetci užívajú zábavu, ktorá tu bola aj pred tým: arkády, stolné hry, iHRYsko, ktoré mnohým ľuďom chýbalo, zahraniční hostia, filmy. O tom tento festival je a to tu aj nádjete. Jediné, čo sme museli riešiť boli presné počty [návštevníkov], lebo sme nevedeli, či bude Bratislava v tomto období, keď máme festival, v zelenom pásme, ale bude v červenom, či oranžovom. Boli sme v zelenom, tak sme sa tešili a vedeli sme, s koľkými ľuďmi môžeme počítať na našom festivale.“

A tak sme si opäť mohli užiť arkádové kabinety s najväčšími hernými peckami, retro konzolový kútik, veľké množstvo spoločenských hier a to vrátane turnajov v Magic the Gathering, Pokémonov, či už klasického kútika venovaného nadšencom do Warhammeru. Tradičné deskovky zastrešovalo, ako obvykle, iHRYsko. Festivalu chýbali akurát tak Nintendá, Playstationy a Xboxy, ale tie v súčasnosti nenájdete na prakticky žiadnej veľkej akcii. Aspoň, že tu boli nejaké tie počítače a virtuálna realita. Do vonkajších priestorov sa navyše vrátil stredoveký tábor, kde sa mohli návštevníci učiť šermovať, alebo strieľať z luku. A kochať sme sa mohli aj niekoľkými operencami.

Na čom sa však vždy najviac zastavujú pohľady je cosplay. Ten sa tu okrem chodieb objavoval predovšetkým v rámci hlavného programu na Cosplay súťaži. Tento rok sa jej zúčastnilo len deväť súťažiacich, ktorých hodnotila opäť medzinárodná porota. Celú súťaž s prehľadom vyhrala Lea za svoj špeciálny skin Evelynn z League of Legends a ešte získala aj cenu za najlepší make-up. Okrem ďalších dvoch miest sa odovzdávali aj ocenenia za najlepšie šitie, špeciálne efekty, roleplay či brnenie.

To však nie je jediná vec, ktorá sa odohrávala v hlavnej sále. Okrem klasického predvádzania K-Popu a nedeľnej K-Pop súťaže sa vrátilo aj tradičné Karaoke, ktorému ako obvykle, kraľoval Pišta. On nespieva falošne, on je len nepochopený. Aj tak vždy odchádza s najväčším potleskom. Skvostov v Karaoke bolo síce viac, ale my sa musíme, bohužiaľ, venovať aj iným veciam.

Slovenský ComicsSalón je známy tým, že dáva mnoho priestoru literárnej línií. Tento rok to nebolo inak, takže sme sa mohli pozrieť na vydavateľstvo Artis Omnis, ktoré prišlo prezentovať projekt Aj slovenská fantastika môže byť svetová. Ten už medzičasom vyzbieral dostatok peňazí na StartLabe a všetky štyri knihy štyroch mladých autorov – Lívie Hlavačkovej, Martina Benkoviča, Martina Hatalu a Jána Gálika - tak určite vyjdú, pekne naraz. Ale kúpiť sa budú dať aj jednotlivo po skončení kampane, takže žiadne strachy.

Krstila sa aj nová poviedková antológia Poviedka IstroConu 2018/2019 od vydavateľstva Hydra obsahujúca sci-fi a fantasy poviedky českých aj slovenských mladých autorov. Ak sa pýtate, prečo tam stojím ako tajtrlík, tak je to preto, že som do nej takou menšou sci-fi poviedkou prispel aj ja. Pardon.

Už tradičným hosťom festivalu je aj český autor fantastického braku František Kotleta. Ten si tentoraz so sebou zobral aj Kristýnu Sněgoňovú, s ktorou sa podieľa na dvanásť dielnej Space Opere Legie. Práve o nej nám táto autorská dvojica porozprávala na asi najvtipnejšej prednáške celého festivalu. A pretože s Kotletom sme rozhovor robili už dvakrát a chceli sme vám ukázať aj niečo krajšie, tentoraz sme vyspovedali práve Kristýnu Sněgoňovú a začali sme zostra otázkou na prípadné pokračovanie jej kníh Město v oblacích a Země v troskách.

„Určitě bude pokračovaní příběhu. Konec Země v troskách, což je pokračování Města v oblacích, je velice otevřený, až tak, že mám trochu strach z reakcí čtenářů. Původně mělo být Město v oblacích samostatný román, ale ten příběh byl tak košatý a měl takový potenciál, že se rozrostl a teď by to měla být trilogie, eventuálně s nějakým spin-offem nebo sequelem z tohoto světa. Teď je mnohem víc práce než bylo před rokem nebo před půl rokem. Mám dopsat do konce září povídku do jednoho tematického sborníku a potom hned začít práci na pokračování Legie tak, abychom mohli příští rok opravdu ty tři-čtyři Legie vydat s tím, že, jak jsem říkala, Země v troskách má velmi otevřený konec, to znamená, že ideální by bylo, aby pokračování vyšlo co nejdřív. Takže teď sednu a píšu přinejmenším dva další romány, které by měly vyjít na jaře.“

Kristýna Sněgoňová okrem spomínaných titulov a Legie pracuje aj na akomsi tajomnom románe o odvrátení apokalypsy. A tak sme sa jej opýtali aj na ten.

„To je v podstatě hotové, tam je problém spíš v tom, že teď opravdu myslím lidé čekají na pokračování těch rozepsaných věcí, to znamená primárně na Legii a Město v oblacích, takže úplně není čas a prostor na samostatný román. Ale ten je, defacto, dopsaný a moc se mi líbí a moc se těším na to, až vyjde, ale nevím, kdy to bude.“

Už sme ustanovili, že ComicsSalon je aj o videohrách. Ako je na tom v tomto smere táto česká autorka?

„Já jsem velký hráč. Mám strašné ráda staré hry. Vyrostla jsem na věcech jako Fallout. Staré Fallouty, starý Baldur's Gate a všechny podobné série, IceWind Dale, Neverwinter Nigths a má nejoblíbenější věc je Dragon Age. Zoufale čekám na čtvrtý díl Dragon Age, hraji ho pořád, mám ráda Mass Effect. Hraji hrozně moc, možná je to znát! Zaklínače a všechno. Bože můj! Hraji deskové hry, hraji počítačové hry, jsem hrozně hravá. Jak zněla otázka? Byla to otázka, že jo?“

Niekoľko kníh do roka, rodina, videohry a popri tom práca. V redakcii sme sa viackrát sami seba pýtali, kde na to všetko Kristýna sněgoňová berie čas. No a tak som sa jej opýtal aj na to.

„Nespím. Proto vypadám tak, jak vypadám. Ve skutečnosti je mi patnáct, ale psaní a dlouhé roky práce ve státní správě ze mě udělali stařenu.“

Popri programe a prednáškach ostávala na festivale už iba jedna bohapustá činnosť – bezbrehé míňanie ťažko zarobených peňazí na knihy, figúrky, tématické módne doplnky, tričká, plagáty, plyšáky, mangu, komiksy, hry digitálne aj stolové, každá peňaženka zaplakala kovovými a paiperovými slzami a žiadna kreditka neostala suchá. A to sa tu ešte nachádzala ulička umelcov s množstvom originálnych a prepracovaných malieb, kresieb, printov, dokonca tu bolo aj nejaké to maľovanie na objednávku. 

To je veľmi stručné a rýchle skomprimovanie všetkého, čo sme v priebehu ComicsSalónu zažili. Po dlhom čase som sa, odhliadnuc od všadeprítomných rúšok, zase cítil, ako keby sa veci vracali k normálu. ComicsSalón totiž nie je jediným tohtoročným festivalom v rámci Česka a Slovenska a aj napriek stále prítomnému koronavíru je tu aspoň nádej v návrat starých dobrých veľkých fantastických festivalov. A my na nich budeme tiež, spolu s vami.