Vazači zhouby - božská válka, andělé a nechtěná genocida

Strangers and Dragons, to je skupina hráčov stolných RPG, ktorí svoje pravidelné ťaženia streamujú na internet. Rozhodne nie je v Česku alebo na Slovensku jediná, nakoniec, my sami úzko spolupracujeme so skupinou NaTahu. Čím sa ale títo ľudia dostali do povedomia v uplynulých dvoch týždňoch je nová kampaň na Startovači. Tá sa, na počudovanie, vôbec netýka streamovania alebo priameho hrania stolnej RPGčky, ale fantasy knihy Vazači zhouby. A jej zatiaľ elektronická verzia sa mi dostala do rúk, vraj aby som ju poctivo zhodnotil a predstavil.

Vojtěch Hlavneka, alias Artemian, pôsobí ako večný Pán jeskyně v spomínanej skupine Strangers and Dragons. Poniektorí z vás ho možno zachytili aj ako hosťa v rámci kampane Věčných duší, kam sa dostal cez DnD Erazmus. To nie je skutočný výmenný program. Ale mal by byť. Príbeh knihy Vazači zhouby funguje tak trochu ako prequel, alebo predstavenie sveta, v ktorom členovia Strangerov aktuálne hrajú kampaň. To však vôbec neprekáža, pokiaľ vás nič okolo stolných RPG nezaujíma. Kniha totiž obstojí úplne samostatne a ponúka pútavý príbeh, zaujímavý svet a vcelku príjemne napísané postavy.

Kniha je písaná z pohľadu štyroch postáv, medzi ktorými rozprávač preskakuje. Tieto časti sú vždy označené menom danej postavy, čo je síce trochu nezvyčajný, ale zároveň nie úplne novátorský prístup k písaniu. Aj napriek zdaniu totiž takéto rozprávanie vôbec nie je rušivé, a až na asi dve miesta táto forma príbehu skôr prospieva.

Sledovať tak môžete Coriela, mladého vojenského a strategického génia, ktorý neustále uteká pred svojou morálnou i ľudskou povinnosťou, jeho nemenej nadaného staršieho brata Velehlasa snažiaceho sa v skostnatenej ríši pod nadvládou božského senátu šíriť nové náboženstvo, nesmrteľnú anjelskú bytosť Věčnú Jiskru strániacu sa ľudí a nakoniec aj Magistra Skelena, vzdelaného učenca a mocného mága.

Osobné príbehy týchto štyroch postáv sa prepletajú všadeprítomným vojenským konfliktom medzi armádou impéria a nekončiacim množstvom bezprizorných agresívnych civilistov ovládaných akousi neznámou chorobou, ktorých má v područí tajomná mocná bytosť operujúca odkiaľsi z tieňov.

Bez toho, aby som zabŕdol hlbšie do deja vám môžem povedať, že príbeh, ako aj svet, v ktorom sa odohráva, sú rozhodne zaujímavé. Hlavenka vytvoril podľa mojich skromných historických vedomostí skutočnými dejinami inšpirovaný svet, ktorý dáva zmysel. Predstavuje ho postupne a vždy v súvislosti s nejakým dejom, alebo aktuálnou situáciou. Nemusíte sa teda báť siahodlhých vysvetlovačiek, opisov či lekcií z fiktívnej histórie, ktoré úprimne patria skôr do románov z obdobia romantizmu. Tempo rozprávania a odhaľovanie nových informácií je takmer dokonale naplánované. Všetko sa dozviete v pravý čas presne tak, aby vás autor neustále nútil otáčať ďalšie stránky. 

Postavy nie sú čiernobiele a je tu aj snaha o hĺbku a viacrozmernosť. To sa týka predovšetkým Velehlasa a Věčnej Jiskry. Coriel a Magister Skelen sú naopak priamočiarejší a možno až príliš naivní, čo je ešte u mladého Coriela pochopiteľné, ale u staršieho a skúsenejšieho Skelena takmer neodpustiteľné. Na druhej strane sa medzi sebou dopĺňajú a skvele posúvajú dej, takže nad tým dokážem prižmúriť oko.

Nejaký ten charakterový vývoj tu máme tiež, akurát nie vždy je dobre prepracovaný. Kým Coriel celý čas putuje k jednoznačnému uvedomeniu si, ktoré je nám ako čitateľom jasné od samého začiatku, jemu to proste iba trvá celú knihu a to je viac-menej hlavná definícia jeho osobnosti. To Velehlas a Magister Skelen si celý čas idú svoje, len aby boli na konci neuveriteľné prekvapení náhlym zvratom udalostí, ktoré opäť my ako čitatelia vidíme desiatky strán dopredu. Najlepšie je tu teda spracovaná snáď Věčná Jiskra, avšak aj tej by mohol byť venovaný trochu väčší priestor.

V knihe som nenašiel takmer žiadne hluché momenty, keďže pravidelná zmena postavy, z ktorej pohľadu je dej opisovaný, umožňuje podľa potreby preskakovať väčšie i menšie časové úseky tak, aby to nepôsobilo umelo alebo nepatrične. Na druhej strane vám v niektorých prípadoch ukazuje tú istú situáciu z pohľadu rôznych postáv, čo dodáva deju i opisom situácií ďalšiu úroveň.

Mierny problém som vnímal skôr v príliš vznešenej reči, akú väčšina postáv používala. Isteže, v knihe sa objavuje aj značné množstvo vojakov, ktorí si na slová práve pozor nedávajú a v momente, keď na scénu prídu trpaslíci, presne viete, čo máte čakať a to aj dostanete. Huby nevymáchané s ktorými je proste sranda. Lenže prakticky všetky hlavné postavy používajú skôr kvetnatú reč. Viažu slová hodvábnou stuhou do nádherných kytíc. Čo by neprekážalo, keby sa to nedialo aj vo vyhrotených, alebo emóciami presýtených situáciách, kedy takáto reč vyznieva neprirodzene až pateticky. A to hlavne v romantických pasážach, ktoré tu tiež nájdete. Nebolo to síce tak výrazné, aby mi to znepríjemnilo čítanie, ale bolo to tam. Pokiaľ však práve niečo takéto od fantasy knihy očakávate, sklamaní rozhodne nebudete. Ja sa však tak trochu obávam, že takéto „high fantasy“ písanie sa na dnešnom trhu preplnenom rôznymi fantasy románmi stratí.

Problém som mal aj s občasnými logickými, či skôr nelogickými rozhodnutami postáv predovšetkým v druhej polovici knihy. Tie sa teoreticky dajú pripísať vybičovaným emóciám v daných momentoch, avšak aj tak nedávajú úplne zmysel vzhľadom na všetko, čo sa o postavách do toho momentu dozvieme. Epilóg knihy je mierne zmätočný a hoci plne chápem, prečo ho tam autor dal a síce, že funguje ako skvelý úvod práve do RPG kampane, pre čitateľa mimo RPG komunitu je vlastne tak trochu zbytočný a dialógy v ňom sa logicky bijú s dovtedy známymi faktami. Alebo som to nepochopil úplne správne, čo môže byť problém aj medzi knihou a stoličkou.

Na stránke kampane na Startovači nájdete ukážku z tretej kapitoly knihy, ktorá asi najlepšie reprezentuje titul ako celok a to až do takej miery, že by som osobne uvítal, keby kniha touto kapitolou začala a prvé dve boli rozložené do retrospektívneho rozprávania. Keby som dostal knihu do ruky ako náhodný čitateľ, tretia kapitola by mi ju rozhodne predala. Pokiaľ sa vám táto kapitola páči, tak sa vám rozhodne bude páčiť celá kniha.

Ako som spomínal, osobne mám problém len s príliš vznešenou rečou všetkých hlavných postáv miestami prechádzajúcou do patetického rozprávania, niekoľkými logickými problémami a nejasným, ako aj trochu nepotrebným epilógom. Vysoko pravdepodobne vás však titul bude baviť. Hlavenkov štýl písania je pomerne vycibrený, nenudí zbytočnými opismi, dej skvele odsýpa, zároveň sa však nebojí venovať viac priestoru podstatným momentom a situáciám, v čom mu pomáha aj trochu nezvyčajné striedanie postáv. V skratke, číta sa to dobre. Problémy sú skôr v obsahovej rovine a v rovine reči postáv, ako aj spôsobe či rýchlosti ich charakterového vývoja. Nič z toho však nie je tak výrazné, aby vám to celkový zážitok z čítania pokazilo a ja osobne som posledné strany hltal aj na úkor spánku až do ranného brieždenia. A ak to nie je dostatočným dôkazom o pútavosti deja, tak neviem čo.

Pokiaľ sa obávate, že by malo ísť o takú tú klasiku, keď si náhodný človek na internete proste vydá knihu, tak sa báť nemusíte. Vazači zhouby vydáva vydavateľstvo Golden Dog, takže prejde poctivou redakčnou úpravou. Zároveň je to však dôvod, prečo tento text nie je plnohodnotnou recenziou. Tá by sa totiž mala venovať aj fyzickej forme diela a o tej vám v tejto chvíli, logicky, veľa povedať neviem. Avšak navrhovaná jednoduchá obálka využívajúca kreslené postavičky hlavných hrdinov v podobne kociek môže neznalého čitateľa potenciálne odradiť, keďže evokuje skôr komediálny či rozprávkový charakter diela a nie serióznu fantasy, o ktorú sa autor vcelku úspešne pokúšal. Ja Artemianovi každopádne prajem veľa šťastia, lebo skutočne nejde o zlú prácu zvlášť na románovú prvotinu. A bola by škoda, keby sa jeho očividný talent, snahy a skúsenosti stratili v záplave iných literárnych počinov začínajúcich autorov.

To sa však zrejme nestane. Kniha je totiž už komunitou zafinancovaná, takže čitateľov po vydaní rozhodne mať bude. Otázne je len to, či dokáže zaujať ľudí mimo už existujúcu bublinu. Bolo by smutné, keby nie. Preto sa nebojte skontrolovať Startovač a prečítať, či vypočuť si spomínanú tretiu kapitolu. Možno osloví aj vás.