Simp - slangový výraz, ktorý opisuje prehnane pozorného a ohľaduplného človeka. Prečo je to pejoratívne pomenovanie, pýtate sa? Simpovanie sa spravidla viaže k mužom a reprezentuje krajne submisívne správanie voči objektu svojich romantických túžob. Muž-simp sa pre nejasnú, vzdialenú a často nepravdepodobnú vidinu vzťahu vzdáva vlastných potrieb, dôstojnosti a sebaúcty. Venuje vybranej osobe prehnanú mieru záujmu a ponižuje sa kvôli jej pozornosti. A to i vtedy, keď opakovane žiadnu nedostáva.

Demonštruje tak neistotu ohľadom toho, kde ležia hranice zdravého sebarešpektu a nesebeckého obetavého prístupu k partnerovi.

Na druhej strane simpovi nemožno uprieť vytrvalosť a odhodlanie. V niektorých pozitívnych príkladoch dokonca úprimný záujem o blaho a úspech svojej vyvolenej. Prečo sa však simp napriek údajnej galantnosti považuje za formu toxickej maskulinity, kde sa vzal a ako ho ovplyvnila popkultúra?

ALFA, BETA A INÉ GRÉCKE PÍSMENÁ...

Roky 2019 a 2020 znamenali prudký nárast popularity slova simp. Podľa mnohých je strakou anglickej ľudovej verbálnej vynaliezavosti, ktorá sa spája s typickým internetovým správaním tzv. beta samcov. “Suckers Idolizing Mediocre Pussy” odkazuje najmä k zvyklostiam fanúšikov populárnych streameriek, snažiacich sa zaujať atraktívne mladé e-girls finančným príspevkom.

Iní tvrdia, že je to skratka výrazu “simpleton” alebo “hlupáčik”, no pravdou je, že toto slovo používali americkí raperi už od 80 rokov. Išlo o popis mäkkého, podriadeného, až príliš milého muža - v podstate opozitum k slovu pimp, čo znamená “pasák, či kupliar”, teda taký ten váš typický bad boy gangsta.

Stereotyp simpa dnes značí poddajného, ústupčívého, patetického jedinca, ktorý sa pišní svojim submisívnym gavalierstvom v nádeji, že dostane sexuálne uspokojenie. V rámci spoločenskej diskusie o mužsko-ženských vzťahoch sa dokonca dáva do súvislosti s omnoho temnejšími fenoménmi, ku ktorým patrí napríklad vyraz Incel. Muž v nedobrovoľnom celibáte - osamelý a v kolektíve neobľúbený jedinec, ktorý cíti, že nie je na vrchole potravinového reťazca so simpom zdieľa podobný príbeh, čo sa týka romantických a sexuálnych vzťahov. Na rozdiel od sebaponižujúceho správania však incel reaguje nie len sklamaním a frustráciou, ale aj zúrivosťou. Nenaplnenie svojich milostných potrieb vníma ako ženskú zradu a zároveň to v ňom vyvoláva odpor k sexuálne úspešným mužom.  

V opačnom názorovom tábore sa zase volá po náprave pokrivených štandardov, ktoré urobili z komplimentov urážky a termín “rytier na bielom koni” zmenili v nadávku

Môžeme napokon polemizovať, že polarizovaná terminológia alfa a beta samcov je poplatná diktátu úspechu, popularity, zdravia, a atraktivity. Inými slovami kultúre, ktorá predpisuje všetkým úplne rovnaké normy životného štýlu a pokiaľ na ne nedosiahnete alebo vám nevyhovujú, je s vami niečo zle. 

Vodou na mlyn všetkým týmto debatám sa v konečnom dôsledku sáva popkultúra a jej filmové či seriálové diela, voči ktorým sme obvykle mimoriadne citliví

OD DOBRÉHO CHLAPCA K SIMPOVI

Romantik a večný hľadač tej pravej je notoricky známy stereotyp, ktorý scenáristi radi vkladajú do akéhokoľvek žánru. Je to prívetivý a v istom zmysle nekonvenčný muž, ktorý presviedča publikum, že je empatickým dobrosrdečným smoliarom. Zamiluje sa do ženy a chce jej znášať modré z neba, tak čo máme za problém, však?

Súčasná populárna kultúra tróp dekonštruuje a odhaľuje človeka, čo pokladá základné prejavy slušnosti a ľudskosti za akési vzťahové či sexuálne platidlo. Inými slovami Dobrý chlapec očakáva, že jeho city budú automaticky opätované, len preto, že sa k niekomu správa milo a pozorne. Vysnenú partnerku nezriedka uctieva, skladá jej komplimenty a uspokojí sa s minimom pozornosti. Často ho definujú veľké romantické gestá v ktorých sa vyskakuje na stoly v školských jedálňach alebo prebieha cez štadióny plné ľudí. Teoreticky to vyzerá ako dobrý nápad, v praxi však trápne a ponižujúce prevedenie verejneho vyznania lásky nevyznie ani trochu lichotivo. Takýto akt totiž stavia dotyčnú slečnu pred hotovú vec a nakladá na ňu bremeno rozhodnutia pod tlakom. A to obzvlášť vtedy keď je táto romantická pozornosť nechcená.

Hlavný problémom Dobrého chlapca je, že si partnerky, vzťahy i lásku sebecky idealizuje. V konečnom dôsledku všetko na čom záleží sú jeho pocity, túžby a predstavy. Veľmi zriedka je záujem, ktorý žene venuje skutočne o nej. Vníma ju ako cestu k zlepšeniu kvality vlastného života. Má dojem, že šťastný a kompletný môže byť len s tou, ktorú si vybral. Nemožno mu vyčítať, že chce byť milovaný a oceňovaný, ale pri drvivej väčšine prípadov je v realite odsúdený na sklamanie. Konštantne totiž ignoruje nie len partnerkyne pocity a priania, ale aj jej chyby a nedostatky

ÚNIK ZO “SIMPZONE”

V popoulárnej kultúre nie je vôbec zriedkavé, že byť beznádejným romantikom sa vypláca. Posolstvo je jasné. Muž, ktorý je dostatočne vytrvalý a vždy po ruke je nakoniec odmenený. Svoju vyvolenú úspešne zaženie do vzťahu a žijú šťastne až do záverečných titulkov. Mnoho z našich obľúbených hrdinov však vieme veľmi jednoducho usvedčiť z regulérneho simpovania

Tento tróp je dnes často kritizovaný ako ultimátna mužská fantázia či dokonca vzor istej formy predátorského správania. Muž, ktorý sa označí za dobrého, na základe vlastných kritérií dostane šťastný koniec, pretože si ho zaslúži

Kým niektorým Dobrým chlapcom strieborného plátna sa podarí uniknúť zo simp zóny, iní také šťastie nemajú. Buď si dávajú absurdne dlho načas, kým sa konečne vyznajú zo svojich citov, alebo miesto jasného priameho a dospelého priznania, ktoré prináša neznesiteľný risk odmietnutia, proste stavia na gestá a komplimenty. Tie sú však veľmi ľahko dezinterpretované ako bežné priateľské správanie alebo rovno úplne prehliadané.

Iným problémom je tendencia vnímať neopätovaný záujem ako súčasť utrpenia, ktoré patrí k láske. Toto vychádza z všeobecne rozšírených stereotypných a treba povedať, že aj dosť nezdravých klišé, že lásku si musíme zaslúžiť alebo vybojovať. Niekedy sa však hrdinovi podarí dostať cez fázu simpovania tak, že čelí pravde o sebe a o svojom vzťahu k ženám. Vydáva sa na cestu akceptácie odmietnutia, ktorá ho dovedie k sebaúcte. Inak povedané nájde svoju identitu, ktorá nie je postavená výlučne na vzťahu k niekomu inému. A v tomto bode má populárna kultúra tak trochu psychohygienické účinky, nie?

ŽENA-SIMP?

Predtým než ma obviníte zo zaujatosti k mužským postávam, na základe charakteristiky by sme termínom simp mohli označiť aj kopec ženských hrdiniek. O ženách sa ako o simpoch nehovorí takmer nikdy. Samotné simpovanie je naviazané na dlhodobo zažité stereotypy toho, ako by sa v romantických vzťahoch a samotnom dvorení mali správať muži aj ženy

Kultúrna predstava o ženách všeobecne tenduje k posadnutosti láskou a nájdením či získaním partnera. Vo filmoch a seriáloch, ktoré cielia na ženské publikum dokonca nachádzame postavy až chorobne zaujaté nájdením toho pravého. Tieto ženy zriedkakedy riešia čokoľvek iné ako partnerské vzťahy a ich pohľad na ne je rovnako pokrivený ako u simpov. Málokedy však takéto konanie označíme za znepokojivé, čudné, ponižujúce alebo trápne. Taktiež sklon vkladať do niečoho veľké úsilie a získať naspäť veľmi málo je čosi čo, podľa kultúrnych stereotypov patrí k ženskému správaniu.

Žena je tak stavaná do pasivnej role. Na druhej strane od muža sa očakáva, že bude dominantný, sebavedomý a asertívny vodca. Simp sa asociuje so zženštilosťou, neistotou a nedostatkom sebavedomia. Je obrazom mužského zlyhania. Pokiaľ ide o lásku, demonštruje pasívne alebo prehnane angažované správanie, ktoré sa pripisuje ženám. 

V konečnom dôsledku si uvedomuje, že nemôže celkom naplniť požiadavky stereotypnej mužnosti a preto má pocit, že pre získanie partnerky musí podstúpiť kroky navyše. Napríklad zmeniť svoj životný štýl a osobnosť podľa toho, čo považuje za spoločensky žiadúce a atraktívne. Odmieta si pripustiť, že príťažlivosť nemá vždy jasný vzorec a láska nie je zmluvným vzťahom. Napokon končíme u starého známeho generalizovania o tom, ako ženy nevedia, čo chcú a nakoniec aj tak utečú s frajerom na motorke, ale bez práce a životnej poistky. 

LEKCIE POPKULTÚRY?

Simp je dnes pejoratívne označenie, ktoré má uraziť mužov snažiacich sa o ženskú pozornosť či už úprimným alebo falošným gentlemanstvom. Asi nikoho neprekvapí, že sa s týmto slovom i jeho definíciou operuje dosť vágne a medzi simpov ste boli hodení možno aj vy.  

Kde sa teda simp vzal?

Je ťažké povedať nakoľko presne populárna kultúra odráža spoločnosť a na koľko ju ovplyvňuje a mení. Nepoprieme však, že o nás veľa vypovedá. Celá generácia mužov a žien vyrastajúca pod vplyvom určitých stereotypov azda môže považovať istý typ správania za prijateľný a bezproblémový. Niet divu, že pre mnohých “nie” znamená “presvedč ma”. Polemizovať sa dá aj o tom, prečo majú ľudia pocit, že svoju hodnotu a spásu môžu nájsť len vo vzťahu k tej pravej osobe.  

Na druhej strane stereotypy, ktoré pravidelne stretávame na obrazovkách podnecujú diskusiu a dávajú možnosť prehodnocovať naše postoje. Keď o nich hlbšie uvažujeme, môžu nám priniesť istú sebareflexiu. Pochopiteľne podliehajú premenám v čase, vďaka čomu sme viac tolerantní a otvorení prijímaniu rôznorodosti a žánrov, ktoré boli doposiaľ len na periférií záujmu. 

Přečtěte si také: Prequel Hry o trůny Rod Draka aneb House of the Dragon v první ukázce

Súčasná popkultúra odhaľuje falošných dobrých chlapcov ako toxický mýtus, čo však neznamená, že byť úprimne milý, veľkorysý a pozorný je prežitok. Tento posun v chápaní tropu nám akurát ukazuje, kým sme boli a kým sme teraz. Myslím si, že je potrebné dívať sa za stereotypy pozorne a konštruktívna debata nikdy neuškodí.