Mary Sue nebo chlap v sukni - Existuje vůbec silná ženská hrdinka?

Symbol ženskej emancipácie – žena, ktorá disponuje silou ovládať svoj osud. Hlavná hrdinka príbehu, preberajúca kontrolu nad situáciou, dokáže slušne strieľať a pre úder nechodí ďaleko. Je odvážna, nezávislá, nezlomná, chytrá, stoicky pokojná, vtipná a drzá, ale nikdy nie nervózna či neistá. Hnevá sa, no nie je zraniteľná. Nepotrebuje muža, hoci napokon aj tak u nejakého zakotví.

Všeobjímajúci stereotyp silnej ženskej postavy je výsledok žiadostí o ženu, ktorá má na filmovom plátne vplyv, sebaúctu a sebadôveru ako protiklad dám v núdzi, bárbin, sekundantiek, obetí a trofejí pre mužov. 

Bilancia je však taká, že podľa niektorých nám táto žena v populárnej kultúre stále chýba. Iní zase upozorňujú na celé zástupy silných ženských postáv naprieč dejinami kinematografie. S týmto pojmom sa ale operuje dosť vágne a bodaj by nie. Ani srnky netušia, čo presne sa skrýva za jeho definíciou. Existuje totiž veľa rozmanitých spôsobov ako zobraziť silu.

Otázka je, ako sme s obrazmi silných žien spokojní a nakoľko sú iba opakujúcim sa klišé či dobre speňažiteľným konštruktom. Spoločne sa pozrieme na to, kto sú silné ženské hrdinky, kde ich hľadať a prečo je okolo nich toľko kontroverzie. 

Moderný stereotyp silnej ženskej postavy predpokladá odhodlanie, vynaliezavosť, odvahu a trúfalosť, ale taktiež podceňovanie. Najbežnejší význam sa obracia k fyzickej zdatnosti, no húževnaté osobnosti sa nájdu aj mimo bojové pole.

Silné ženy získali svoju mieru vplyvu v Hollywoode vďaka stereotypu Femme Fatale. Nezávislej, nebezpečnej žene, ktorá je pánom svojej sexuality, hoci je kvôli bystrosti, strategickému uvažovaniu, chladnokrvnosti a manipulátorským tendenciám postavená do úlohy zloducha.  

V súčasnosti sa stereotyp silnej ženy môže vetviť do viacerých smerov. Sexy hrdinka je vymedzená bojovými schopnosťami a fyzickou formou. Či už má supersilu, alebo ovláda kung fu, vždy je mimoriadne atraktívna a vždy sa so zloduchom poráta ručne stručne. Žena, ktorá je mozog operácie, naopak vsadí zakaždým na svoj dôvtip a inteligenciu. Potom je tu tá, čo sa snaží presadiť v mužskom svete. Neoblomne obhajuje právo byť rešpektovaná pre svoje vedomosti a schopnosti, pričom zároveň bojuje proti posudzovaniu kompetentnosti na základe pohlavia. Železná kráľovná všetky svoje mužské náprotivky prekonáva. Je úspešným, zdatným a obávaným vodcom, ktorý však skrýva svoju zraniteľnosť. Teda presne to, čo nerobí emočne odolná hrdinka. Tragédia, zármutok a bolesť jej nie sú cudzie. Zdroj sily napokon nachádza v nezdolnom duchu, vrodenej vytrvalosti a rozhodnosti.

 Poďme si však povedať, čo patrí k najväčším problémom stereotypu silnej ženskej postavy.

Jedna z najčastejších popkultúrnych predstáv o silnej žene by sa dala stručne opísať ako chlap v sukni. Ide o ženskú postavu, ktorá demonštruje maskulínne ideály resp. stereotypne mužské správanie a vlastnosti. Fyzická sila, priamočiare ambície, sústredená racionalita, ale tiež potláčanie emócií či sklony k násiliu a agresivite. Jedinou požiadavkou na ženskosť je atraktívne balenie.

Určitá časť publika však nie je tak celkom spokojná, keď sa vo filme či seriáli objaví maskulizovaná žena. V podstate z dobrého dôvodu.

Problémom je prítomnosť akéhosi dvojitého štandardu, pretože neexistuje nič ako stereotyp silnej mužskej postavy. Príbehy proste predpokladajú, že sila je mužom daná od prirodzenosti. Nikdy sa nikto nepýta, či je náš obľúbený mužský hrdina dosť silná postava. Čelí rozmanitým hrozbám, dokonca smrti v mene zápasu za spravodlivosť. Pravda, jeho fyzická sila je často nespoľahlivá. Nehovoriac o kolísavosti duševnej rovnováhy, v dôsledku depresie, sebadeštrukčného správania, alebo traumy. Ochota vystaviť sa nebezpečenstvu u mužských postáv nie je skoro nikdy v rozpore z ich vnútornou zraniteľnosťou. Ba práve naopak, z nej totiž hrdina čerpá silu. 

Silné ženské hrdinky sa snažia vzoprieť tradičným rodovým rolám, no padajú do pasce úsilia byť za každú cenu lepšie a silnejšie ako ostatné ženy. Myšlienka, že odmietnutie ženskosti, nás robí silnými, vytvára antitézu, v ktorej sú iné, ženskejšie postavy prezentované ako slabé. Paradoxom silnej ženskej hrdinky je, že sa ženskosti obracia chrbtom. Nie je obrazom boja proti diskriminácii a zaužívaným genderovým stereotypom, ale kritiky ženských postáv, ktoré zastupujú emotívnosť alebo vnútornú krehkosť. Citlivosť je totiž v spoločnosti chápaná ako inherentne negatívna ženská vlastnosť, ktorá implikuje onu slabosť. 

U ženských postáv sila nie je bežná a ak ju predsa majú, vníma sa ako niečo výnimočné. Silná hrdinka je často spočiatku podceňovaná a trpí nedostatkom rešpektu zo strany ostatných. Film ju tak ospravedlňuje za neúmerné používanie zbytočného násilia, pretože ním demonštruje ako veľmi je nebezpečná. Prejavuje dokonca znaky toxickej maskulinity, aby dokázala, že má ďaleko od slabej príslušníčky nežného pohlavia. Inými slovami sa správa spôsobom, ktorý by bol u mužskej postavy neodpustiteľný, či minimálne dosť kritizovaný. 

A tu je ten problém. Hrdinka, žije v klaustrofobickej krabičke. Musí neustále niečo niekomu dokazovať, aby sa vyšvihla na úroveň mužov a bola uznávaná okolím. Podľa tohto vymedzenia, je silná ženská postava zriedkakedy skutočne láskavá a vľúdna, či solidárna k iným „slabším“ ženám.

Spisovateľka Carina Chocano pre New York Times uviedla:

„...problém nie je v tom, že by bol vo filmoch nedostatok "silných" ženských postáv - problém je, že tam nie je dostatok realisticky slabých."

Prečo je však slabosť taká dôležitá? Zlomená postava s výčitkami svedomia, ktorá práve niečo kolosálne zvrtala svojou aroganciou, nedostatkom skúseností, neistotou alebo strachom, v nás vyvoláva súcit. Táto „slabosť“ je znakom určitej autenticity a ľudskosti, ku ktorej chyby proste patria. Bezchybný a bezcitný robot u divákov len ťažko prebudí sympatie a nikdy sa s ním nebudeme identifikovať. 

Musí sa však uznať, že mužské postavy majú oproti ženám v mnohom výhodnejšie postavenie. Nepotrebujú až tak bojovať o pozornosť a keďže sú obvykle obklopení príslušníkmi svojho vlastného pohlavia nie je dôvod, aby vystupovali ako reprezentanti mužnosti. Navyše väčšina filmov a seriálov ešte aj dnes počíta v tíme postáv často iba s jednou či nanajvýš dvoma ženami. 

Aj keď ženská postava nie je vyložene chlap v sukni, stále môže byť svojím spôsobom problematická.

Film nám predstaví silnú ženu, ktorá nie je plochá ani nudná, ale plná potenciálu. Vzápätí jej však neposkytne žiaden priestor ho naplniť. V princípe funguje ako romantická zápletka pre silnejšieho hlavného protagonistu. Slúži tiež na to, aby vo vhodných momentoch posúvala príbeh okolo neho. Na krátku dobu tak môže byť v centre pozornosti, no nikdy nedominuje deju. Veľakrát je štartérom hrdinovho hnevu, alebo motivácie. Aj keď je prezentovaná ako neohrozená tvrďáčka, zrazu je znásilnená, zbitá, unesená alebo rovno mŕtva. Niekedy existuje hlavne preto, aby na ňu mohol hrdina urobiť dojem alebo ju prekonať v sile či inteligencii. Občas ho však táto hrdinka môže aj zachrániť, aby ON mohol spasiť svet. Neprispieva však zápletke ničím, čím by nemohla akákoľvek iná postava. 

Jej vonkajšie kvality a úspechy sú navrhnuté tak, aby boli v kontraste s vnútornou ženskou zraniteľnosťou. Prisudzujeme jej hodnotu kvôli jej mužským vlastnostiam, ale kvôli svojej ženskosti sa nemôže ujať hlavnej role.

Strieľa, neskrotne kope okolo seba, oháňa sa drsnými hláškami a občas niekoho divoko pobozká (pretože súhlas je pre slabých), no keď príde čas na veľké veci a skutočný biznis, diskrétne ustúpi do úzadia, aby si silní muži mohli vybaviť účty.

Toto je Trinity syndróm. Nesmierne schopná žena, ktorá sa ale nikdy nestane takou nezávislou, vzrušujúcou a významnou ako vo svojej prvej scéne.

Pre akýkoľvek akčný film je samozrejme ťažké mať dvoch alebo viacerých rovnocenných hrdinov a tímové zoskupenie nefunguje v každom príbehu. Je tak pochopiteľné, že aby sa cesta hlavného protagonistu uzatvorila, musí posledné kroky podniknúť sám. Celé roky však tvorcovia nachádzali spôsoby, ako mužský sidekick ustúpi na vrchole bez toho, aby sa jednoducho vytratil. Nemá len bombastický nástup, ale jeho činnosť zásadne ovplyvňuje výsledok zápletky. To zvyčajne v prípade ženskej vedľajšej postavy s trinity syndrómom neplatí. 

Keď Dan O’Bannon písal scenár k filmu Votrelec, vytvoril skupinu komplexných postáv, ktoré boli v osobnostnej rovine zámerne pozbavené genderovej charakteristiky. Všetci členovia posádky sú si v princípe rovní, spia v jednom priestore a dokonca vystupujú bez krstného mena, čím sa v angličtine odbúrava otázka rodu. Aj keď tvorcovia na čele s režisérom Ridleym Scottom pôvodne hľadali do hlavnej role mužského protagonistu, herečka Sigourney Weaver k postave sadla viac a preto nebol až tak veľký problém prepísať v scenári každé „on“ na „ona“.

Ellen Ripleyová je údajne jedna z prvých maskulizovaných hrdiniek. Celý čas je hlasom rozumu, koná rozvážne a racionálne, nepodlieha okamžitým emóciám. Pravdou však je, že v scenári je neutrálna. Nebola zamýšľaná ako feministický manifest či vzbura proti patriarchátu. Jej výsledná ženská identita je dielom obyčajnej náhody. Napriek tomu je Ripleyová silná ženská postava. Nie však preto, že by ju charakterizovali mužské vlastnosti, ale jednoducho preto, že je dobre napísaná. 

Scenáristický um je dôležitý faktor toho, ako sú ženy a muži zobrazení, pretože od jeho úrovne závisí, do akej miery budú postavy komplexné.

Napríklad Captain Marvel je plytká a prvoplánová postava. Chýba jej totiž vývoj a hĺbka. Scenáristi o nej neuvažujú ako o ozajstnej živej osobe, ale ako o šablóne. Vymýšľajú tak spôsoby ako hrdinku urobiť zaujímavou, no namiesto celistvej, prepracovanej a viacrozmernej osobnosti, ju vybavia štandardnou sadou stereotypne mužských vlastností, supersilou a atraktívnou herečkou. Nejde však o silnú ženu, ale o prostú zjednodušenú karikatúru, ktorá síce vyzerá dobre na plagáte, no okrem toho, že sa vezie na vlne feminizmu, neprináša nič nové ani revolučné.

Je to príklad scenáristickej lenivosti a marketingový ťah, ktorým tvorcovia hovoria: „tento film totalne rešpektuje ženy, lebo jedna v ňom je a nakopáva chlapom zadky!!!!“ 

Nie je úplne zriedkavé, že sa scenáristi tak strašne boja toho, aby hrdinka nebola slabá, že ju napumpujú nerealistickou dokonalosťou. Pokiaľ je definovaná neprekonateľnou fyzickou silou, odvahou a vyrovnaným duchom, nezlyhá a nikdy nepochybuje je to proste ....nuda.

Nadpriemerne krásna, inteligentná, dôležitá, irelevantne prekvalifikovaná, idealizovaná žena sa niekedy označuje termínom Mary Sue. Nelogicky na seba strháva pozornosť celého sveta, aj keď v skutočnosti nie je až tak zaujímavá. Je príliš perfektná.

Filmy o Mulan rozprávajú ten istý príbeh čínskeho dievčaťa, ktoré sa vzoprie tradíciám, aby zachránilo svojho otca tak, že miesto neho narukuje do armády v prestrojení za muža. Rozdiel medzi pôvodným animovaným filmom a novšou hranou adaptáciou v zobrazení tej istej postavy je však obrovský. Animovaná Mulan je obyčajná žena, ktorá sa postaví neľahkým výzvam a vlastným pochybnostiam. Svojou neúnavnou snahou a inteligenciou sa napokon stane mocnou bojovníčkou, no až potom, čo zopárkrát tvrdo narazí na dno svojich síl. Hraná Mulan je už od začiatku hotový produkt – neporaziteľný badass. Nie snáď preto, že by tak tvrdo trénovala, ale proste sa tak narodila. Nemusí sa nič učiť a je lepšia ako všetci ostatní. Problém nikdy nie je v nej, ale v okolí, ktoré nechápe, prehliada alebo potláča jej výnimočnosť, lebo nie je mužom. 

Pre skutočne silnú ženu je charakteristický vývoj. To čo z postavy, akou je animovaná Mulan, robí hrdinku, je vytrvalosť, konfrontácia s vlastným strachom, ale aj vedomie, že môže zlyhať. A často naozaj zlyháva. No keď sa tak stane, postaví sa opäť na nohy, nevzdáva sa ľahko a za jej úspechom nie je žiadny zázrak, ale tvrdá drina. Toto je posolstvo, ktoré prehovára nie len k ženám, ale ku každému bez ohľadu na pohlavie.

Furiosa vo filme Mad Max: Fury Road je fyzicky silná, inteligentná a duchaprítomná, ale jej najsilnejšia vlastnosť je empatia. Tá ju motivuje zachrániť ženy Immortan Joe z otroctva a nevysmieva sa im, že sú slabé. Navonok je Furiosa tvrdá, ale vo vnútri zraniteľná a plná bolesti. Jej vlastnosti nie sú postavené len na násilí a nespráva sa agresívne preto, aby ukázala chlapovi dominanciu. Tieto prvky pre ňu fungujú skôr ako mechanizmus vedomého úsilia zvládať stresové, traumatické a emočne zložité situácie s cieľom prežiť a ochraňovať.  

A tu ju máme. Ozajstná silná ženská postava. Nie je nijako definovaná vzťahom k mužom okolo nej. Jej úspechy sú jej vlastné. To čo prinesie do svojho tímu, nemá nič spoločné s jej pohlavím. Nepokúša sa napodobniť stereotypne mužské správanie a jej ženské vlastnosti nikdy nie sú skryté a nikdy nie sú zdrojom slabosti.

Možno by sme mali prestať všade hľadať silné ženské postavy a skúsiť sa dívať po tých dobre napísaných. Zahrnutie silnej ženy v takmer každom súčasnom projekte sa stalo prioritou. Oveľa menej energie sa však investuje do toho, aby dostala aj autentické, duchaplné črty. Nedostatok vedúcich ženských postáv vo filmovom priemysle nemožno vyriešiť kvantitou na úkor kvality. 

Aký je váš názor na silné ženské hrdinky? Nebojte sa oň podeliť v komentároch.