Cesta hrdiny: Jeden vzorec vládne všem! Tedy, téměr všem hrdinům

Hrdinovia. Postavy, ktorým sa túžime podobať – ktoré nás inšpirujú, povzbudzujú, motivujú, vyvolávajú emócie. Postavy o ktoré sa bojíme a ktoré nás vedia rozplakať i rozosmiať.

Prečo sa im to tak dobre darí a čo robí dobrého hrdinu –to sú otázky, na ktoré sa pozrieme v tomto článku.

„Kde je vôľa, tam je cesta.“ Aj takto by sa dal opísať prístup jednej z najobľúbenejších archetypálnych postáv.

Archetypy majú svoj pôvod v antickom Grécku a reprezentujú jasne definované postavy, ktoré sa objavujú ako súčasť rôznych príbehov po celom svete. Mýtus, rozprávka alebo fantasy sa obvykle bez hrdinu nezaobíde. Táto postava prekonáva nástrahy a nebezpečenstvá, aby splnila náročnú, zato záslužnú úlohu. 

Zvyčajne sa hrdina stretáva s niečím, čo narušuje rovnováhu jeho sveta, preto chce buď zjednať nápravu alebo sa pomstiť. Veľakrát sa snaží udržať poriadok či ho zvrhnúť, pokiaľ zastupuje chaos a temnotu. Cieľ jeho cesty sa môže meniť skutočne aj metaforicky, no v mnohých prípadoch je hrdina zasadený do príbehu, ktorého koniec je viac-menej jasný.

Hrdinov si idealizujeme pre ich statočnosť, úspechy a ušľachtilé kvality. 

Klasický hrdina je spravidla človek, ktorý sa na prvý pohľad výrazne nelíši od ostatných, no má dar, čo iní nemajú. Je neobyčajne nadaný alebo inteligentný. Vyčnieva svojimi schopnosťami či vnútornými atribútmi, hoci niekedy je výnimočný aj svojim pôvodom – dokonca nezvyčajným zrodením.

Everyman – hrdina je obyčajný človek milión, s ktorým sa publikum najľahšie stotožní. Jeho hrdinstvo determinujú mimoriadne okolnosti, do ktorých spadne. Začína z rovnakej štartovacej pozície ako všetci. Je však odvážny a odhodlaný, aj keď sa bojí. Chová sa čestne a stojí si za svojím, napriek tomu, že podmienky sú nepriaznivé. Hoci mu chýbajú niektoré tradičné hrdinské vlastnosti , má silný morálny kompas a ambíciou nezištne pomáhať.

Epický hrdina je tradičný protagonista gréckej mytológie, ale nájdeme ho tiež v modernejších rozprávaniach. Pôvod tohto hrdinu môže byť vznešený, no definuje ho najmä jeho legendárna povesť. Je to často panovník, šľachtic či poloboh, ale v súčasnosti ho môžeme označiť aj termínom superhrdina. Ten sa buď narodí s nadľudskými schopnosťami, alebo začne ako obyčajný človek, ktorý svoju výnimočnosť získa. Je chytrý, nebojácny a cnostný, ale i rozvážny a pokorný. Považujeme ho za bezkonkurenčného bojovníka a rodeného vodcu.

Tragický hrdina je ten, ktorý v nás vyvoláva strach a súcit. Je takmer vždy odsúdený na zánik, pretože jeho smrť prináša katarziu a konečné vyvrcholenie príbehu. Ide o ušľachtilého človeka s hrdinskými atribútmi, ale jeho nepriateľom je nezvratný osud. Aj keď sa vzpiera a bojuje, napokon zlyháva – najčastejšie kvôli kritickej chybe v úsudku. Jeho pád je však nezaslúžený – neférový. Nikdy nie je dôsledkom jeho skazenosti.

Nech už je hrdina namiešaný akokoľvek jedno majú všetky jeho podoby spoločné. Každý hrdina podstupuje cestu. Či už ide o presun z bodu A do bodu B alebo o obraznú púť do svojho vnútra, postava prechádza istou transformáciou, ktorá prináša život meniacu perspektívu. 

Komparatívny religionista Joseph Campbell v 50. rokoch popísal naratívnu štruktúru mytologických príbehov, ktorú nazval monomýtus. Ide o šablónu hrdinovho dobrodružstva od momentu keď sa vydá na cestu zo svojho domova do sféry nadprirodzena – na miesto plné nástrah a komplikácií, aby dosiahol rozhodujúce víťazstvo a vrátil sa späť. Hrdina sa musí prebojovať cez sériu obmedzení, s cieľom zabrániť rozpadu sveta, získať dôležitý artefakt, podnietiť ozdravný proces spoločnosti alebo zvíťaziť nad svojimi osobnými utlačovateľmi. 

Na motívy tejto šablóny vzniklo aj mnoho kinematografických počinov ako trilógia Pán prsteňov, Hobbit, Matrix, ale aj Muži v čiernom, Hunger Games, Avatar, Spider-man, Harry Potter, Mulan, Leví kráľ, Nekonečný príbeh, a mnoho ďalších. V neposlednom rade sa monomýtický vzorec odchod-iniciácia-návrat významne prejavil v pôvodnej trilógie Star Wars Georga Lucasa.

Lucas bol navyše veľkým obdivovateľom Campbellovej práce, ktorá ho pri tvorbe výrazne ovplyvnila. Scenárista Christopher Vogler napokon podľa Cambellovho monomýtu zostavil 12 etáp hrdinovej cesty pre filmové príbehy. 

Najskôr nám film predstaví hrdinov bežný, obyčajný ba pre niekoho dokonca až nudný život, stojaci v kontraste so „zvláštnym svetom“, ktorý na postavu čaká. Luke Skywalker žije zo svojim strýkom a tetou na planéte Tatooine, kde sníva o dobrodružstve, ale zatiaľ sa nijak nelíši od svojich rovesníkov. Najskôr sa stretáva s robotmi R2-D2 a C-3PO, no Lukov kontakt s udalosťami presahujúcimi jeho každodennú bublinu začína až v momente, keď sa dostane k správe od Princezny Leiy pre rytiera Jedi Obi-Wana Kenobiho. Táto fáza sa označuje ako volanie na dobrodružstvo, ktoré symbolizuje nový úsek v živote postavy. Nástup dobrodružstva môže zvestovať posol, no často ide aj o nejaké znamenie, nezvyčajný úkaz, sen alebo veštbu. 

V mnohých príbehoch hrdina volanie nevyslyší a odmieta výzvu. Váha buď preto, že pochybuje o svojich schopnostiach alebo nie je ochotný vzdať sa toho, čo aktuálne považuje za svoj záujem.

Luke sa celkom logicky nevrhá bezhlavo s Obi-wanom – pustovníkom, ktorého sotva pozná – na výpravu, len preto, že to znie vzrušujúco. Osud však nedá pokoj a znamenia hrdinu prenasledujú tak dlho, kým neopustí svoj starý svet. Jeho tvrdohlavá nevšímavosť k volaniu však niekedy môže byť spúšťačom nečakaných udalostí, ktorého ho prakticky donútia vydať sa na cestu. Luke sa teda pripojí k Obi-wanovi, pretože vojaci impéria pátrajúci po ukradnutých robotoch zničia farmu jeho tety a strýka. 

Našťastie má hrdina po boku pomoc – svojho mentora (stretnutie s mentorom).

Táto postava alebo entita reprezentuje láskavú a ochrannú moc osudu. Dobrá starenka, víla kmotrička, kúzelný dráčik, múdry pustovník a podobne. Mentor plní úlohu učiteľa a sprievodcu, ktorý nezriedka hrdinovi poskytne dôležitý artefakt, magický predmet, amulet alebo meč. Spája sa s mechanizmom zázraku. Keď sa v priebehu putovania hrdina stretne s nebezpečenstvom, s ktorým si nevie poradiť a pochybuje o sebe, často je mentor na to, aby zachránil deň, povzbudil ho alebo mu pripomenul, za čo bojuje. 

Skôr, než sa však vôbec začne nejaké dobrodružstvo, musí hrdina prekročiť prvý prah. Inými slovami vstúpiť do neznáma a získať nový zmysel života. Ide o bod bez návratu, v ktorom sa hrdina môže napríklad prvý raz stretnúť s omnoho silnejším protivníkom. Hlavne však prechádza bariérou medzi jeho bežným svetom a sférou nadprirodzena. 

Tu už začína ísť konečne do tuhého. (Skúšky, spojenci a nepriatelia) Postava podstupuje rôzne skúšky a vytvára si priateľov i nepriateľov. Skúma zvláštny svet, podniká nebezpečný zostup do temnôt a uličiek vlastného duševného bludiska. Musí tak odložiť svoju pýchu a konfrontovať sa v prvom rade sám zo sebou - objaviť a vstrebať svoj vlastný protiklad. Keď sa jej to podarí drží prst na pulze sveta a dostáva celkový obraz svojej súčasnej situácie, ale aj kľúč k tomu, čo je treba urobiť pre záchranu.

Ďalšou fázou je tak vstup do centrálnej jaskyne, teda do stredu zvláštneho nadprirodzeného sveta, kde spočíva cieľ cesty – či už skutočný poklad alebo symbolický úspech. Hrdina je tak v najhlbšom bode mytologického kruhu. 

Nič však nie je zadarmo a preto prichádza najvyššia skúška utrpením. Aby sa hrdina na konci cesty zrodil ako nový človek, musí zápasiť s bolestivou stratou – čeliť najväčšej výzve, svojej vine, dokonca smrti blízkej bytosti, či seba samého – obrazne a niekedy doslova. 

Keď napokon víťazí prichádza odmena. Vytúžený poklad, svadba s princeznou, alebo novonadobudnutá sebadôvera a schopnosti.

Triumf môže byť podľa Cambella vyjadrený napríklad aj ako zmierenie sa s otcom alebo zbožštenie hrdinu, z ktorého sa stáva legenda – majster oboch svetov- bežného i zvláštneho. Treba však povedať, že v mnohých príbehoch aj napriek nastoleniu rovnováhy, zlo nebýva nenávratne porazené, ale skôr dočasne potlačené.

Keď sú všetky príšery vybavené, nastáva čas vrátiť sa späť domov (Cesta späť). Nie vždy ide o pokojný návrat a občas hrdinu ešte prenasleduje pomstychtivá sila, ktorej sa musí naposledy postaviť. Na záver sa však vynorí z kráľovstva hrôzy ako znovuzrodený -  teda zásadne zmenený novými skúsenosťami. Samozrejme pokiaľ hrdina skutočne fyzicky zomrie, jeho návrat je symbolický. (Návrat s elixírom). Plody jeho výpravy alebo sebaobety – či už ide o vedomosti, artefakty, lieky alebo nejakú formu ochrany - totiž znamenajú pre spoločnosť spásu, alebo prinajmenšom určité zlepšenie.

Je zrejmé, že každý príbeh neobsahuje všetky etapy. Mnohé diela zvýrazňujú len niektoré typické prvky cyklu, pričom jednotlivé fázy sa môžu zdvojovať, splývať do hromady či rôzne pretvárať. Hoci sa táto osnova všelijako narúša jej pôvodná kostra je zväčša nedotknutá, pretože jednoducho funguje. Pochopiteľne nie všetky filmy ju dodržujú – nejde o pravidlo. Tiež to neznamená, že by bez nej nemohol vzniknúť kvalitný snímok, no jej význam pre diváka je nezanedbateľný.

Takto vidíme hrdinu my. A čo vy, aký je váš obľúbený hrdina a čo mu nesmie chýbať? Dajte nám vedieť dolu do komentárov,