Magazín · Téma · v neděli 3. 5. 2020 00:48
Resident Evil ve filmu - podprůměrná adaptace, nadprůměrný výdělek
Zombie apokalypsa patrí u fanúšikov tohto žánru k obľúbeným koncom sveta. Dramatický scenár, v ktorom civilizáciu zrichtuje horda krvilačných nemŕtvych sa manifestoval aj vo filmovej sérii Resident Evil.
Pôvodne videoherný survival horor od firmy Capcom sa na filmové plátno po prvý raz dostal v roku 2002. Námetu sa chopil režisér Paul W. S. Anderson, ktorý sa stal tak povediac otcom celej série. Z jeho hlavy totiž vzišiel scenár ku všetkým dielom a zároveň tieto filmy, s výnimkou dvoch, sám režíroval.
Do hlavnej úlohy obsadil Millu Jovovich ako Alice - húževnatú hrdinku, ktorá si s vervou presekáva cestu troskami niekdajšieho sveta. Hoci filmy čerpajú základnú premisu z videohier a občas si požičajú nejakú tú kultovú postavu, ide o svojbytný príbeh. Tvorcovia si pôvodný materiál celkom slušne prekopali, aby lepšie vyhovoval výrazovým prostriedkom filmu. V prípade remediácie, teda snahy dosiahnuť podobný efekt jedného média iným, je to žiadúce. Tu sa však výsledok nestretol s pochopením fanúšikov videohry a treba povedať, že neulahodil ani nadšencom hororu.
Začiatok série mal našliapnuté celkom solídne. Po prvý krát je nám predstavená diabolská spoločnosť Umbrella Corporation ako najväčší dodávateľ liekov, zdravotnej starostlivosti a počítačovej techniky. Nič diabolské poviete si. Až na to že vo svojom tajnom podzemnom komplexe smelo realizuje nelegálne a neetické pokusy s biologickými zbraňami, akým je T-virus. Nebezpečný patogén schopný genetickej mutácie však unikne a centrálny počítač podľa bezpečnostného protokolu všetkých zamestnancov zabije. Buďte však bez obáv, pretože táto látka zasa každého oživí ako zombie.
O tom ale nemá tušenie zásahové komando, ktoré je vyslané vyšetriť, čo sa stalo. Jeho členovia nachádzajú dvoch príslušníkov bezpečnostnej ochranky nažive, ale s ťažkou stratou pamäti. Jedným z nich je samozrejme Alice, ktorá sa v tejto partii vydáva v ústrety smrti väčšiny zúčasnených.
Zombie sa na obrazovku dostane až niekde v polovici stopáže, no napriek nevyužitiu potenciálu, nápadov a dizajnov z videohry je prvé filmové spracovanie zábavným, ale stále priemerným rozptýlením.
Resident Evil: Apokalypsa nadviazala na koniec prvého filmu, v ktorom Alice vyviazla z podzemia aby sa prebudila do novej nočnej mory. Zombie totiž unikli na povrch a kompletne rozložili Racoon City. Ba čo viac, Alice sa stala objektom experimentu a nebola jediná. Pre finálny boss fight si Umbrella nachystala Nemesis – mutanské monštrum, ktoré je nakoniec menej desivé ako tvorcovia zamýšľali. Celý film nás drží v očakávaní veľkého finále, to čo mu však predchádza je mix chaotických prestrihov a slabších akčných scén.
V porovnaní s prvým filmom šla kvalita o niečo dolu a Andesona na režisérskej stoličke vystriedal Alexander Witt, ktorý je síce skúsený filmár, no ukočírovanie celého filmu bolo preňho debutom. K highlightom patrí Jill Valentine, ktorá sa svojej videohernej predlohe dokonca celkom podobá.
V Resident Evil: Zánik sa Alice posunula na nový level schopností, ktoré získala vďaka experimentovaniu Umbrelly. Režisérovi Russellovi Mulcahymu sa podarilo natočiť kompaktné, dynamické, atmosférické, krvavé a vizuálne pôsobivé balenie deväťdesiat minútového jazdenia po púšti. Väčší príbehový rámec, ktorý sa riešil v predošlých dvoch filmoch sa k slovu dostane v podstate až na závere, čo však vôbec nevadí. To jazdenie po púšti je totiž natoľko uspokojivé, že si budete želať aby tvorcovia ešte viac pritlačili na pílu v štýle Šialeného Maxa. Navyše dostávame ďalšiu videohernú hrdinku, ktorou je Claire Redfieldová. Pri zvyšku postáv, si podobne ako v druhom filme, pravdepodobne nestihnete ani zapamätať meno. Navrch musíme oceniť výzor zombie, ktoré sa rozpadajú do krásy alebo prinajmenšom morbidnej estetickosti.
V posledných dvoch zmienených dieloch je stále cítiť Andersenova tvorcovská ruka, keďže si ponechal funkciu producenta.
V roku 2010 sme sa dočkali pokračovanie s názvom Afterlife. Točené bolo v 3D s pomocou Fusion Camera System, teda technológie, ktorú James Cameron vyvinul pre svoj film Avatar. Nie že by to nejako zdvihlo kvalitu tejto série, keďže na režisérsku aj scenáristickú stoličku sa opäť vrátil Anderson. Okrem veľkého množstva Aliciných klonov, ktoré zaútočia na Tokijskú centrálu Umbrela Corporation sa tu prvý krát stretávame s hlavným videoherným protagonistom Chrisom Redfieldom.
Okrem neho sa vracia jeho sestra Claire, ktorá ale ešte pred začiatkom filmu stratí pamäť a samozrejme aj Jill Valentine a hlavný antagonista Albert Wesker. Súčasťou deja bolo niekoľko elementov z videoherného Resident Evil 5, napríklad prístroje na ovládanie mysle a Chrisova konfrontácia s Weskerom.
Napriek tomu, že premierné kritické hodnotenie filmu sa podľa serveru Rotten Tomatoes ustálilo na 22%, išlo o celosvetový hit a hoci na americkom trhu sotva vyvážil straty, ostatné krajiny z filmu urobili štvrtý najlepšie zarábajúci videoherný film v histórií.
Len dva roky trvalo, kým Anderson dodal piaty diel série, tentoraz s podtitulom Retribution, teda Odveta. Pôvodne mal byť film točený spolu s plánovaným šiestym pokračovaním, ale z toho plánu sa nakoniec upustilo.
Vo filme sa predstavujú ďalšie doposiaľ nevidené videoherné postavy. Konkrétne ide o Leona Kennedyho, Barryho Burtona a Adu Wong. Film má poriadne zamotaný dej, kritici však chválili bojové choreografie, 3D konverziu a špeciálne efekty, za ktoré snímok dostal aj cenu v prvom ročníku Kanadských filmových cien. Napriek stále nízkemu agregovanému hodnoteniu film slušne zarobil, takže šiestemu a poslednému pokračovaniu nestálo nič v ceste. Andersonov sebakritický pohľad určite nie.
A tak sme sa v roku 2016 dočkali poslednej kapitoly v tejto filmovej sérií. Anderson sa opäť postaral ako o scenár, tak o réžiu. Kruh sa v tomto filme uzatvára, a tak sa vracajú postavy z prvého dielu, ako Doktor Isaac, Albert Wesker a Caire Redfield. A okrem nich vlastne viac menej nikto ďalší. Film vysvetľuje pôvod ničivého T-Vírusu, naplno odhaľuje minulosť hlavnej postavy Alice a opäť obsahuje kopec násilia a akčných scén. Film si vyslúžil aj poriadnu kontroverziu.
Kaskadérka Olivia Jackson, ktorá zaskakovala za Milu Jovovitch, následkom pádu z motorky pri vysokej rýchlosti a bez helmy prišla o ľavú ruku a získala niekoľko zlomenín na viacerých kostiach v tele, vrátane vážneho poranenia chrbtice. S filmovou spoločnosťou sa následne súdila, pretože jej poistka vôbec nezahŕňala vážne zranenia spôsobené prácou na filme. V ďalšej nehode prišiel o život Ricardo Cornelius, ktorého privalil nedostatočne upevnený vojenský hummer.
Napriek nízkemu kritickému hodnoteniu film opäť zarobil celkom slušný balík peňazí a možno aj preto sa začalo šuškať o reboote. Ten by však mal, ak sa ho niekedy dočkáme, viac kopírovať videoherný dej a byť podstatne hororovejšie. Okrem štiestich live-action filmov vznikli medzi rokmi 2000 až 2017 štyri animované. Tie sa však priamo viažu na videoherný dej a predstavujú práve videoherné postavy. O Alice alebo čomkoľvek, čo vymyslel Anderson tam nie je ani zmienka.
Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o všetkých videohrách z tejto série a o tom, ako vyzeral pôvodný videoherný dej, skončte na web Indiana, alebo kliknite sem.