Ed Wood - poznámka pod čiarou filmovej histórie. Najhorší režisér všetkých dôb a ten, ktorého filmy sú predmetom posmeškov celé desaťročia. Mimo filmových kritikov či akademikov málokto vie, že vôbec existoval a bolo by to tak zostalo, keby v 94. Tim Burton nenatočil jeho príbeh s Johnnym Deppom v hlavnej roli. 

Hovorí sa, že aj z negatívnej publicity môžete dosť slušně ťažiť a odkaz Ed Wooda je definíciou zlej reklamy, ktorá zafungovala. V roku 1980 vyšla kniha The Golden Turkey Awards, ktorá sumarizovala to najhoršie, čo nám Hollywood dovtedy ponúkol. Na jej stránkách bol Wood označený za najhoršieho režiséra všetkých dôb a podobného “ocenenia” sa dostalo jeho dnes už kultovému filmu. Plán 9 z vesmíru bol údajne tak zlý výtvor, že inšpiroval dokonca vznik termínu Z movie - teda menej kvalitná nízkorozpočtová verzia Béčkového filmu. 

Pointa však je, že pred týmto zlatým moriako-krocanom sa o Woodovi neobjavovalo veľa zmienok. Patril k nízkorozpočtovým režisérom, ktorého filmy sa premietali v televíznom vysielaní o tretej ráno a väčšina z nich ani nebola poriadne opatrená autorskými právami. Nikto mu teda nevenoval žiadnu pozornosť a nebyť tejto knihy, Woodovo meno by skončilo v jednom vreci s ďalšími priemernými a podpriemernými snílkami, ktorí skúšali šťastie v Hollywoode. 

Ja tvrdím, že Wood si také označenie ani zďaleka nezaslúži a poviem aj prečo. Celý život si neprial nič iné, len vidieť svoje filmy na veľkom plátne. Akurát filmové štúdia nemali toľko pochopenia pre absurdné zápletky, svojské dialógy, mikrofóny v záberoch, lepenkové kulisy a tabuizované témy. Wood bol definíciou DIY umelca, ktorý v krutom svete filmového priemyslu nemal nikdy uspieť. A ani neuspel. 

Bol zberateľom zabudnutých hollywoodskych artefaktov - hercov a filmárov, ktorým sa zatvorili dvere továrne na sny. Okolo neho a jeho spolupracovníkov však vzniklo mnoho mýtov a legiend, ktoré sa bezpochyby zakladali na skutočnostiach. Wood bol nadšenec travestie a rád sa prezliekal do ženských šiat. Aby zaistil financovanie svojich filmov, bol ochotný zájsť do znepokojivých medzí a jeho hlavný dvorný herec Béla Lugosi - veterán hororu si vypestoval závislosť na morfine. Tieto fakty sa stali vodou na mlyn veľmi farbystým historkám, ktoré podčiarkovali obraz netelantovaného, dekadentného režiséra a jeho partie podivínov

Woodov kultúrny dopad je predsa len nezanedbateľný a dodnes sa hovorí o jeho rannej filmografii, ktorá skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Sála z nej úprimná láska k filmu, energia a neopakovateľné kúzlo. Okey, možno je to fakt len nostalgia z časov, ktoré väčšina z nás nezažila, no zdá sa, že sa Woodovi konečne dostáva aj trochu uznania, po ktorom za života tak veľmi túžil. 

Začneme však od toho, čo bolo pre ľudí najväčším sústom. Glen alebo Glenda (1953) Woodov pokus vysvetliť transvestizmus a požiadať verejnosť o väčšie pochopenie pre mužov, ktorí nosia ženské šaty. Akokoľvek bol zámer pozitívny a šľachetný, výsledok priniesol ešte väčší zmätok dokonca výsmech. Wood sa snažil do zhruba 70 minútovej stopáže napchať veľké množstvo svojich myšlienok k danej téme a producent George Weiss….Ten sa snažil o čosi podobné, akurát látku nepochopil a do filmu nastrkal scény s polonahými ženami, bondážou a bičovaním. Podobne ako iní nízkorozpočtoví producenti chcel hlavne dosiahnuť čo najvyšší zisk pri malých nákladoch. Išiel po kontroverzných námetoch, ktoré spoločnosť šokovali a potreboval pravdivé jadro príbehu.

Sprvu mal predstavu, že natočí film o Christine Jorgensen, ktorá si v 50. rokoch nechala zmeniť pohlavie a stala sa vďaka tomu celebritou. Nemohol však získať práva a preto sa rozhodol natočiť fiktívny dokument na túto tému. Wood sa námetu chopil po svojom a napísal autobiografický scenár o vlastnom živote s partnerkou Dolores Fuller. Sám si zahral postavu Glena, ktorý krátko pred svadbou rieši dilemu ako sa nastávajúcej zveriť so svojou záľubou v ženskom oblečení. Budúcu nevestu stvárnila práve Dolores Fuller a nadšená vraj vôbec nebola. V snahe udržať producenta spokojného potom Wood zápletku na poslednú chvíľu prelepil nie príliš presvedčivým príbehom o zmene pohlavia.

Do toho sú sem a tam vsadené zábery na vojnu, oceliarne, či znásilnenie a monológy Belu Lugosiho ako akéhosi Boha, ktorý nás varuje pred…zeleným drakom, ktorý žerie malých chlapcov a šteňacie chvostíky …čo????

Film je plný toľkých veľmi zvláštnych nápadov a sekvencii, že to niekedy môže pôsobiť takmer ako vysoký umelecký zámer. Ale nie, fakt nie je. Akokoľvek je to hlúpučké, amatérske a chaotické dielo, na svoju dobu ide stále o pomerne odvážny film. Je to totiž jeden z prvých projektov, ktorý bral tému crossdressingu zo spoločenského a psychologického hľadiska vážne. Aj keď je toto zobrazenie vtipné, prekračuje hranicu lacných vizuálnych gagov s mužmi v ženských šatách. 

O rok na to Wood uviedol kriminálnu melodrámu Jail Bait (1954). Nie je to najlepší film-noir, ale má ucelený, hoci veľmi jednoduchý dej a dáva zmysel. Stále tu však nájdeme určité Woodovské vychytávky, pričom jeho dialógy sú….osobité a nezameniteľné. Príbeh je prešpikovaný klišé až do momentu, že ich prestávate vnímať ako stereotypy a proste čakáte kam vás film zavedie. Po tomto projekte si Wood na dlhú dobu dal pauzu od reality a presedlal na o čosi vzrušujúcejšie rozprávania

Nevěsta monstra z roku 1955. Už roky sa šušká o príšere, ktorá číha v okolí starého domu Willowsových pri jazere. Neohrozená senzáciechtivá novinárka Janet sa svojimi článkami horlivo snaží zistiť, čo sa deje. Netuší, že opustené sídlo obýva doktor Eric Vornoff, jeho asistent Lobo a obria chobotnica, čo sa potĺka po okolí a chytá neopatrných ľudí. Šialený vedec tu experimentuje v podzemnom laboratóriu a snaží sa pomocou atómovej energie vytvoriť rasu nadľudí. Policajti, Janett a východoeurópsky vedec, ktorý náhle prichádza na pomoc nakoniec rozlúsknu celý problém v prekvapivo dobre zinscenovanom a napínavom finále. Film drží pokope aj na navzdory očividným rozpočtovým obmedzeniam, je zábavný a čarovný. 

Ale teraz si držte klobúky lebo prichádza Plán 9 z vesmíru (1959) - film opradený toľkými mýtami, že o nich ani nemá cenu hovoriť. Ak poviem, že v tomto snímku je všetko, ani nebudem veľmi klamať. 

Takže v skratke: Po tom, čo americká vláda odmieta uznať existenciu lietajúcich tanierov a ignoruje varovania mimozemšťanov, pristane jedna skupinka emzákov na Zemi s plánom - plánom 9. Cieľom je vzkriesiť armádu mrtvých a donútiť Washington, aby uznal existenciu mimozemšťanov a zastavil vývoj solárnej bomby. Akej bomby? Bomby, ktorú vyvíjajú hlupi ľudský vedci v snahe zapáliť častice slnečného svetla, čo by celý vesmír odsúdilo k zániku. Tak. Stále lepší nápad ako Sharknádo alebo Moonfall. A o čo je to horšie ako Pacific Rim? 

Přečtěte si také: Vrátí se Johnny Depp do ikonické role kapitána Jacka Sparrowa? Disney by si to údajně přálo

Ak sa dívate na tento film a premýšľate, čo sa to do čerta deje, ja vám poviem.

Béla Lugosi bol v 56. prepustený z nemocnice, kde sa liečil zo závislosti na morfine a Wood s ním natočil niekoľko skúšobných nemých filmov. Na to Lugosi zomrel a material zostal ležať skladom. Wood ho však nechcel len tak zahodiť a vymyslel akúsi poctu starému priateľovi: “posledný film Bellu Lugosiho”. Situácia však nebola ideálna a Wood musel okolo natočených záberov vystavať príbeh, ktorý by všetko prepojil. Možno trochu zamotaný, ale vzhľadom k okolnostiam vôbec nie tak zlý, ako sa tvrdí. Áno kulisy sú lacné, dialógy kostrbaté, zápletka absurdná, scény trochu trápne. Aj tak je Plán 9 nesmierne zábavný film, ktorý je povinnou jazdou každého skalného fanúšika hororu a sci-fi.

Kým film ležal v archíve a čakal na distribútora natočil Wood Night of the Ghouls (1959).

Tretí film Woodverza - voľné pokračovanie Nevěsty monštra a Plánu 9. Áno, toho Plánu 9 čo v tom čase stále čakal na distribútora. Nájdeme tu nie len odkazy a easter eggy, ale aj opakujúce sa postavy - napríklad asistenta Loba alebo policajta Keltona. Je možné, že Night of Ghouls je zámerne vtipný, ale stále prehnane dramatický príbeh o “súmračných ľuďoch” Základná premisa nadväzuje na požiar, po ktorom starý dom Willowsových vyhorel. Na jeho mieste bol postavený nový, ktorý obýva médium menom Dr. Acula. Tento zvláštny muž za peniaze dokáže vzkriesiť vašich blízkych z hrobu, no nie len že je to drahé, ale tiež to trvá veľmi dlho. Aj keď je Dr. Acula v skutočnosti podvodník, zdá sa, že sa okolo jazera zase dejú divné veci. Mŕtvi v nočných košeliach chodia okolo a polícia s neoficiálnym lovcom duchov má plné ruky práce. Príbeh je konzistentný, herecké výkony sú fajn, dialógy prekvapivo nie sú smiešne a ani výprava nevyzerá ako robená na kolene

Pri filme The Sinister Urge (1960) se Wood odklonil od nadprirodzena a vrátil sa ku kriminálnej dráme. Tentoraz však sofistikovanejšej a drsnejšej. Rozpráva temný príbeh o policajtoch, pornografickom gangu, vraždách a mafiánoch. Na svoju dobu to bol opäť odvážny počin, ktorý rozoberal tabuizovanú tému - prepojenie sexu a násilia. The Sinister Urge je dobrý a celkom chytrý film, v ktorom sa zdá, že Wood konečne pochopil ako točiť.

Bohužiaľ ďalej už nemám, čo povedať. Prišli Orgie mrtvých (1965) s hromadou zombie a striptérok, odkiaľ sa Woodova kariéra stale viac prikláňala k pornografii. Napokon sa ocitol v šedej zóne medzi softcore a tvrdým pornom, režíroval filmy postavené na pulpových príbehoch a veľa pil. Timovi Burtonovi sa však takýto koniec nepáčil a pretože často hovoril o vplyve, ktorý na jeho tvorbu mali béčkové filmy, predovšetkým horory. Rozhodol sa Woodovo meno očistiť. Natočil čiernobielu nostalgickú ódu na filmy päťdesiatych rokov, ktorá bola zároveň veľmi citlivým ľúbostným listom Woodovej práci. Jeho tvorba je jedinečná a provokatívna, ale aj osobná a precítená. Bol vášnivý človek s hlbokou láskou k filmu, no musel čeliť neustálym pochybnostiam o svojom talente a odmietnutiam zo strany Hollywoodskeho priemyslu. Nebol najhorším režisérom v histórii, ale rozhodne patrí k nepochopeným svojráznym tvorcom. Bol plný optimizmu, ktorý na sklonku jeho života uvädal a možno ak by sa narodil o pár rokov neskôr, nikdy by tento nelichotivý titul nezískal.