Dvanáct rozhodne nie je pohoda. Aspoň nie podľa toho čo nám ukazuje psycho-sociálny experiment Víta Klusáka a Barbory Chalupovej, ktorý ašpiruje na doposiaľ najúspešnejší český dokumentárny film.

Tri plnoleté herečky mladistvého vzhľadu a internet plný sexuálnych predátorov. Osvetová kampaň, ktorá beží už od minulého roka otvára tabuizovanú a prinajmenšom znepokojivú problematiku rôznych foriem sexuálneho zneužívania detí na internete. Herečky Anežka Pithartová, Tereza Těžká a Sabina Dlouhá berú na seba identitu dvanásťročných dievčat a ocitajú sa tak v pasci viac či menej sofistikovaných trikov starších mužov. Čo majú títo predátori za lubom nie je žiadna záhada, no spôsob akým sa o to snažia je šokujúci, hoci bohužiaľ nie prekvapivý.

Celovečerný dokument sa usiluje zrekonštruovať, čo sa deje za dverami detskej izby, ale i v hlave mladistvého dievčaťa po tom, ako zostáva tvárou v tvár nevyžiadanému sextingu či rozličným požiadavkám sexuálneho charakteru. Projekt sa tak pokúša pod dohľadom celej rady odborníkov od sexuologičky až po právnika nahliadnuť za oponu nebezpečného javu, zmapovať predátorské správanie i možné motivácie.

Už v úvode sa ukazuje, že sa autori trafili rovno do čierneho. Pri kastingu na hlavné role 19 z 23 adeptiek potvrdilo skúsenosť s útokom predátora v mladšom veku. Od prvých minút je teda divákovi jasné, že pôjde o silnú tému, ktorá zaistí búrlivú diskusiu ešte niekoľko týždňov po návšteve kina.

Najskôr vidíme ako v štúdiových priestoroch postupne vznikajú tri autenticky naaranžované izbičky, v ktorých sa tri sympatické protagonistky postupne usídlia. Aby bola ilúzia dokonalá, dievčatá okrem masiek a kostýmov, využívajú ako rekvizity aj predmety a fotografie z vlastného detstva. Keď sa však tieto volavky posadia k počítačom, začne ísť do tuhého.

Vďaka webkamerám a falošným profilom na troch sociálnych sieťach sa postupne zviditeľňujú všetky nechutné, patologické, ale aj vtipné modely správania dospelých a nič netušiacich indivíduí. Tvorcovia nám však pripomínajú, že herečky sa v priebehu kontrolovaného experimentu riadia stanovenými etickými pravidlami: neiniciujú kontakt, neflirtujú a zdôrazňujú svoj domnelý vek.

Protagonistky vystupujúce pod menami Týnka, Míša a Niky, kontaktovalo v priebehu 10 dní viac než 2000 mužov rôzneho veku, pričom väčšina z nich požadovala sexuálny kontakt prostredníctvom videohovoru alebo nahé fotografie. Tváre mužov sú digitálne upravené, no prekvapivo nie natoľko aby ich nespoznali blízki, kolegovia či susedia.

Pre mnohých divákov môže byť prekvapením aj to, ako ďaleko sú niektorí predátori ochotní zájsť a záver dokumentu tak vedie k dramatickej konfrontácií. 

 Ak ste videli napríklad dokument Svet podľa Daliborka, určite viete, že autorský rukopis Víta Klusáka a jeho metóda rozprávania nie je postavená na čistokrvnej autentickej dokumentaristike. Stretávame sa tu so štylizáciou a dôslednou prácou s divákovými emóciami pomocou dobre načasovaných zvratov. Človek sa šoku, znechuteniu, slzám či smiechu jednoducho neubráni

V síti teda otvára trinástu komnatu, o ktorej verejnosť, počínajúc rodičmi a učiteľmi končiac potrebuje vedieť. Jeho druhá verzia V síti: Za školou s radami a komentármi herečiek zasa osvetou cieli na samotné zraniteľné deti. Navzdory edukatívnemu rozmeru však dokument nastoľuje aj zopár otázok, na ktoré nedáva odpoveď. Napríklad ako zo strany rodičov riešiť kameň úrazu, ktorým je neregulovateľnosť sociálnych sietí. Taktiež by bolo zaujímavé, keby boli informácie podané odborníkmi podrobnejšie rozvedené.

Na druhej strane sa ale dokumentu podarilo dostať tento závažný problém do povedomia širokej verejnosti, rozvíriť verejnú debatu a dokonca skutočne prispieť k riešeniu. Remeselné spracovanie dokumentu je na vysokej úrovni. Mozaika záberov štábu, dievčenských tvári, detských izieb a cenzurovaných genitálií s vami pravdepodobne zamáva a minimálne vás prinúti uvažovať o tom v ako svete vlastne žijeme.