Čakali sme na to takmer presne rok. A teraz je to tu. Štvrtá séria Cobra Kai sa už dá sledovať na Netflixe. Tretiu sme vychválili do nebies a dali sme jej deväť bodov. Pred sledovaním štvrtej som sa však trochu začal báť, či náhodou scenáristom už nedochádza dych a čo všetko vlastne môžeme od desiatich polhodinových epizód čakať. A hneď na začiatku vám poviem, že sklamaný rozhodne nie som. Je tu ale jedno menšie ale. Takže, postoj! Ideme na to! A áno, viem, že s tou recenziou meškám.

Dej štvrtej série Cobra Kai opäť priamo nadväzuje na koniec tretej. Johnny má vlastné dojo s fakt divným názvom, Kreese prevzal plnú kontrolu nad Cobra Kai a celkom aktívne znepríjemňuje život nie len svojmu bývalému študentovi, ale predovšetkým Dannymu LaRusovi a jeho Miaygi Do študentom. Do príbehu navyše prichádza Terry Silver, čo sme vedeli už od konca tretej série. Všetci sa predovšetkým chystajú na All Valley Karate turnaj, kde sa má rozhodnúť o tom, či Cobra Kai konečne zanikne v prepadlisku dejín, alebo bude musieť svoje dojo zrušiť Daniel. A vlastne aj Johnny.

Na konci tretej série sa stala ešte jedna dôležitá vec. Johnny a Danny konečne odložili svoje rozdiely a rozhodli sa svojich študentov na turnaj pripravovať spoločne. Ak očakávate veľké fiasko, očakávate správne. Tak trochu. Vlastne ani nie. Je to zložitejšie.

Na jednej strane nám štvrtá séria ponúka veľmi pekné medziľudské momenty medzi Dannym a Johnnym, ktorí sú nútení spolupracovať. Osobne som si najviac užil pasáže, kde sa navzájom učia svoje zdanlivo protichodné karate prístupy. Išlo o vizuálne, hudobne aj dejovo skvele zvládnuté časti, ktoré som si púšťal asi tri krát.

A tak si hovoríte, konečne si uvedomia, že majú viac spoločného, než si mysleli a začnú sa správať, ako dospelí, že? Nope. Pretože potrebujeme dej. A to je niečo s čím som začal mať v tejto sérii už trochu problém. Konflikty medzi postavami totiž začínajú šušťať papierom a občas pôsobia až umelo. 

Danny a Johnny, dvaja dospelí chlapi, sa furt správajú ako neskúsení tínedžeri, keď príde na vzájomné vzťahy. Ich študenti na tom nie sú o nič lepšie. V jednej chvíli rozdávajú Myiagiho múdrosť na tony a v druhej sa nedokážu preniesť cez drobné nezhody. Samantha je ako obvykle najhoršia, ale na to sme si zvykli už od prvej série, lebo bez nej by sa vlastne vôbec nič nestalo. 

Vážne, Samantha osobne spôsobila celý základný konflikt seriálu hneď v prvej epizóde a ešte aj v štvrtej sérii ho svojimi blbými tvrdohlavými rozhodnutiami živí. A už to začína byť trochu unavujúce, lebo ja by som ju aj chcel mať rád. Ale nemôžem, lebo sa ani po štyroch sériách padania na hubu furt nenaučila pozrieť na seba a svoje chyby.

Na opačnej strane barikády však stojí obávaný Kreese, jeho študenti a hlavne Terry Silver. Ak očakávate toho šialeného senseia z tretieho Karate Kid, ktorý sa nebál opustiť všetok svoj miliardový biznis, len aby pol roka terorizoval 28 ročného pubertiaka, tak budete možno trochu sklamaní. Áno, Terry Silver je späť, ale je to podstatne starší, uvedomelejší Terry Silver, ktorý sa vo svojom živote niekam posunul.

Lenže ani tu to nie je také, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tak, ako na jednej strane kritizujem dejovú stagnáciu známych postáv, tu zase vyzdvihujem to, čo scenáristi urobili s Terrym Silverom. Seriál sa na zobrazenie tohto senseia v treťom filme pozerá tak trochu kriticky, zároveň ho ale logicky odôvodňuje a dokonale na ňom stavia. Osobne považujem práve scény týkajúce sa Terryho Silvera za najsilnejšie časti štvrtej série a kvôli nemu sa teším aj na tú piatu.

Tiež sa trochu pozrieme na členov Cobra Kai, predovšetkým teda Tory Robbyho, ktorý už nemá taký punchable ksicht, ako doposiaľ. Asi nový účes, alebo čo. 

Seriál opäť sleduje, čo s touto dvojicou robí Kreesove a Silverove vedenie a tiež na to, ako riešia svoje vlastné životné problémy. Uvidíme ich tu opäť v bežných životných situáciách, kedy sa proste snažia žiť si svoj hormónmi naplnený pubertálny život, no stále pritom myslia na konštantnú rivalitu s konkurenčným dojom.

Celkovo sa v tejto sérii opäť rieši otázka nekonečného kruhu nenávisti a rivality, nastoľuje sa otázka, kto je šikanátor a kto šikanovaný. Opäť tu trochu viac budete držať členom Cobra Kai a Miyagi aj Eagle Fang zase spravia pár vecí, ktoré sa vám páčiť asi nebudú. Ono to síce funguje, len to už začína byť trochu ohraté. Našťastie sú tu ale nové postavy, ktoré seriálu lejú novú krv do žíl. Doslova.

Na jednej strane je tu Dannyho rozmaznaný syn Anthony, z ktorého sa vyvinie pekné kvietko. A na druhej jeho nečakaný rival, nový študent Kenny, ktorý sa pridá ku Cobra Kai, lebo nevidí iné východisko zo svojej blbej životnej situácie. Nakoniec, ako väčšina deciek, čo tam pôvodne skončila, že?

Objavia sa tu aj dve nové ženské postavy - Piper, nová členka Cobra Kai a Devon, ktorá sa pridá k Eagle Fang. Tie mali doposiaľ zatiaľ iba menšiu rolu a objavili sa až v druhej polovici série, takže sa dá čakať, že sa viac ukážu v piatej. 

Ono je tu tých nových a staronových postáv trochu viac. Okrem iného tu uvidíte Juliu Macchio, dcéru Ralpha Macchia, ktorý hrá Dannyho. Tiež sa v istom bode vráti Stingray... Proste, postáv je zase dosť, ale kudos scenáristom a producentom, pretože v tom nie je bordel, všetko krásne odsýpa a nemáte pocit prepchatosti. 

Hoci som v polke série mal trochu obavy predovšetkým kvôli umelo pôsobiacim konfliktom, seriál sa v druhej polovici vrátil späť na svoju koľaj. Záverečné epizódy neobsahujú už takmer tradičnú hromadnú bitku, ale to nevadí. Sú totiž venované turnaju a ten je oveľa lepší. Konečne tu vidíme niektoré postavy, ktoré sa mlátia jeden na jedného a vidíme tu páry, ktoré sme vždy chceli vidieť bojovať proti sebe. Celé spracovanie turnaja je prakticky dokonalé, obsahuje jedny z najlepších bojových choreografii za celé štyri série. Je to prakticky vyvrcholenie všetkého, čo vieme a poznáme, či už ide o techniky Miyago Do, Cobra Kai, alebo aj Johnnyho Eagle Fangu. Len Samantha je tu opäť najhoršia, ale to už je holt jej úloha v tomto seriáli.

Práca s kamerou je opäť skvelá a dokonca aj lepšie zakrýva nie úplne najlepšie karate Ralpha Macchia, ktorý v predchádzajúcich sériách pôsobil dosť drevene. Všetko je podfarbené podľa očakávania dokonalým soundtrackom, ktorý opäť spája moderné prístupy s osemdesiatkovými rockovými klasikami. V tomto smere tvorcovia vedia, čo robia od prvej časti až po koniec štvrtej série a verím, že na tomto fronte sa nič nezmení ani v piatej sérii.

V konečnom dôsledku som si teda štvrtú sériu Cobra Kai opäť užil. Mal som síce menšie problémy s niektorými epizódami a predovšetkým s umelo pôsobiacimi konfliktami. Väčšina postáv sa, až na pár výnimiek, osobnostne opäť nikam neposunula a seriál si tak udržuje svoje status quo do piatej série, ktorá je už, mimochodom, natočená a teraz sa strihá. 

Príjemným spestrením je však postava Terryho Silvera, ktorá prejde viac, ako jedným prerodom, ako aj niekoľko nových mladých postáv, ktoré snáď budú príbeh ťahať v ďalšej sérii. 

Lebo viete ako, Samantha už dosahuje kritickú hranicu egocentrizmu a ja by som jej strašne rád konečne doprial nejaký ten osobnostný vývoj. Nechajte drámu zase mladším. 

Tvorcovia sa nechali počuť, že v príbehu počítajú so šiestou sériou a z toho mám trochu strach, lebo už v tejto je cítiť miernu únavu materiálu. Ono ani tá rivalita a konflikt sa nedajú živiť večne. Na druhej strane tu stále máme niekoľko postáv z pôvodných Karate Kid filmov, ktoré sa môžu vrátiť a sériu znova trochu oživiť. Tiež sa ku koncu série dočkáme niekoľkých príjemne implementovaných a možno aj trochu očakávaných dejových zvratov. Aj vďaka nim je môj celkový pocit zo štvrtej série pozitívny.

Štvrtej sérii udeľujeme o jeden bodík menej, ako tej predchádzajúcej, takže peknú osmičku. A aj napriek miernym obavám sa o osud piatej série veľmi nebojím, pretože Cobra Kai nikdy neumiera!