Svet opustil velikán československej fantastiky Ondrej Herec

Slovenský prekladateľ, editor, publicista, sociológ a predovšetkým velikán československej fantastiky Ondrej Herec náhle opustil svet vo veku 76 rokov.

Keď som sa pred viac ako desiatimi rokmi stal pravidelným návštevníkom rôznych slovenských a českých fantastických festivalov, pomerne často som na chodbách či v prednáškových miestnostiach narazil na postaršieho pána, občas v kostýme viktoriánskeho upíra. Hoci som na začiatku nepoznal jeho meno, okamžite mi bolo jasné, že musí ísť v oblasti československej fantastiky o kapacitu, čo sa mi potvrdilo po návštevách jeho veľmi odborných a mimoriadne zaujímavých prednášok. Týmto pánom bol Ondrej Herec.

Narodil sa 7. júla 1944 v Budapešti. Po maturite v Banskej Bystrici študoval chémiu na VŠCHT v Prahe, neskôr sociológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Tu a v Štrasburgu študoval aj medzinárodné právo. Na štúdium si zarábal ako prekladateľ a simultánny tlmočník do šiestich jazykov.

Od roku 1990 pracoval na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, bol členom rady riaditeľov Centra OSN a člen Vládneho výboru Rady Európy. Prednášal teóriu a metodológiu sociálnej politiky na Univerzite Komenského a teóriu populárnej kultúry na viacerých univerzitách. Publikoval viac ako 30 výskumných prác a štúdií z oblasti sociálnej politiky a sociológie kultúry. 

V roku 1989 sa stal spoluzakladateľom československého Syndikátu autorů fantastiky a v roku 1990 aj Slovenského syndikátu autorov fantastiky, ktorému od roku 1994 aj predsedal. Bol tiež členom česko-slovenskej Akademie science fiction, fantasy a hororu.

Ondrej Herec bol spoluzakladateľom a organizátorom súťaže O cenu Gustáva Reussa, ktorá bola akousi slovenskou obdobou Ceny Karla Čapka, kde tiež pôsobil ako člen poroty. V rokoch 1990 až 2003 práve táto súťaž vyprodukovala viac ako 1500 fantastických poviedok. Nie len pomocou tejto súťaže pomohol zažiariť viacerým, dnes už známym autorom slovenskej fantastiky, kam patria okrem iných Alexandra Pavelková, Rastislav Weber, Dušan Fabián, či Michal Hvorecký.

Sám bol autorom veľkého množstva odborných publikácií z oblasti fantastiky a je právom považovaný za zakladateľa teórie fantastiky na Slovensku. Od odborných textov v časopisoch, cez predslovy a doslovy až po celé knihy či prednášky, jeho stopu možno nájsť takmer v každom aspekte súčasnej slovenskej fantastiky. 

Predovšetkým vďaka jeho úsiliu začali na Slovensku vychádzať preklady svetovej fantastiky. Bol zostavovateľom prvého slovenského zborníka svetovej fantastiky (Revue svetovej literatúry 7/1981), zostavovateľ a spoluautor prvého slovenského magazínu venovaného fantastike (SF 01 a SF 02). Založil tradíciu pravidelného publikovania teórie fantastiky predovšetkým v zborníkoch Krutohlav, kde pôsobil aj ako editor, prispieval však aj do časopisov Interkom, Dotyky a mnohých iných.

Medzi jeho odborné práce patria napríklad Fantastika a realizmus z roku 2000, ktorá bola niektorými kritikmi označená za „učebnicu fantastiky“. Napísal tiež práce Cyberpunk (vstupenka do tretieho tisícročia) (2001), Slovenská fantastika do roku 2000 (2001), Z teórie modernej fantastiky (2008), Dobre organizovaný netvor (2010) a Netvor (2014).

Zoznam odborných prác a aktivít Ondreja Herca je pozoruhodný a v plnej šírke ho nepokrýva ani množstvo ocenení, ktoré získal za prínos českej a slovenskej fantastike a československému fandomu.

Je len málo súčasných slovenských autorov fantastiky, ktorých nejakým spôsobom neovplyvnila osobnosť Ondreja Herca. A hoci nás tento velikán navždy opustil, jeho odkaz bude žiť naďalej v každej novej fantastickej knihe, novele, poviedke či odbornom texte, ktoré by bez jeho úprimného nadšenia a odborného pôsobenia na československej fantastickej scéne možno nikdy nevznikli. 

„Fantastika je viac ako biznis a „poklesnutý žáner“. Je to pohľad na svet. Neposedný ľudský duch sa usiluje pochopiť zmysel a cieľ, hľadá vysvetlenie reality, prekračujúce jednoduchý opis hmatateľných skutočností. Fantastika aj realizmus sú dve hľadiská, rub a líce umeleckých žánrov a druhov, ale aj vedy, filozofie a teológie. Samozrejme, že sa prejavujú aj v každodennom živote.“ Ondrej Herec v rozhovore pre Knižnú revue 2005/11.