Asi sa všetci zhodneme na tom, že aby film zarobil ťažké milióny, nemusí byť nutne ašpirantom na cenu akadémie. Napriek tomu Hollywood už takmer 120 rokov utráca balík peňazí vo výške ročného rozpočtu rozvojovej krajiny na to, aby ste si kúpili lístok do kina a krabicu popcornu. Predstavte si však, že ste malá produkčná spoločnosť, ktorá chce zarábať sedem cifier, ale nemá rozpočet rozvojovej krajiny. 

Vysvetlím to takto. Pamätáte si na animovanú rozprávku Ratatouille? Roztomilá záležitosť o parížskej kryse menom Remy, ktorá má unikátny kulinársky talent a spoločnosti Pixar priniesla Oscara. Dúfam, že sa mýlim, ale možno sa medzi vami nájdu takí, ktorí si vybavia skôr film Ratatoing. Taktiež animovaný snímok, údajne pre deti, ktorý rozpráva príbeh krysy Marcella - amatérskeho kuchára, žijúceho v meste Rio De Janeiro. Kde je rozdiel?  

Popísať čo sa deje v prvej polovici tohto filmu je ťažké. Hlavne preto, že nemám ani najmenšie tušenie. Postavičky sú tak znepokojivé, že by som si radšej do kuchyne pustila skutočnú krysu. Ratatoing je sotva prijateľný film. Brazílske animačné štúdio Vídeo Brinquedo ho vytvorilo za necelé štyri mesiace, aby mohol byť zverejnený presne vtedy, keď bol do kín uvedený Ratatouille. Rozpočet Pixarovskáho želiezka v ohni činil 150 milionov dolárov. Pre porovnanie, Vídeo Brinquedo malo k dispozícii v prepočte približne len 117 tisíc dolárov na scenár, obsadenie, animáciu a hudbu, ku každému film, na ktorom kedy pracovalo. Teda vrátane rozprávok The Little Cars (uvedená v rovnakom roku ako Autá od Pixaru) alebo Little Bee (uvedená dva roky po Pán Včielka od DreamWorks).

Tieto filmy sú tzv. mockbustery - napodobeniny, ktoré vznikajú s cieľom využiť publicitu iného veľkofilmu, podobného názvu alebo tematiky. Nielen, že využívajú rovnaké žánrové a príbehové prvky, ale sú vyrábané súbežne s pripravovanými blockbustermi. Vsádzajú totiž na to, že se medzi nami nájde dosť ľudí, ktorí si vďaka takmer identickému prebalu alebo logu tituly vzájomne pomýli. Funguje to takmer ako pornoparódie kasových trhákov. Iba sa trochu ukliknete a odrazu sledujte Buffy the Vampire Layer alebo Everyone I Did Last Summer. 

Odpoveď na otázku, či môžu mockbustery konkurovať Hollywoodskej produkcii, je jasná. Väčšina z týchto filmových spoločností si nemôže dovoliť ani lístok do ringu a predsa sa stále vezú na chvoste filmových hitov. Štúdio Asylum, ktoré svetu dalo klenoty ako Sharknado, Snakes on a Train, Transmorphers alebo Abraham Lincoln vs. Zombies (podobnosť s originálmi čisto náhodná), sa v roku 2013 pustilo do titulu Atlantic Rim. Pozor, nemýliť si s akčným sci-fi thrillerom Pacific Rim od režiséra Guillerma del Tora. Áno, Pacific Rim nie je práve dielo pre intelektuálov, ale v porovnaní s jeho mockbusterom od Asylumu je to DaVinciho Posledná večera. Prečo to však hovorím? Del Torova filmová megalománia stála 180 miliónov dolárov, Asylum však produkciu sfúklo za 500 tisíc. Táto čiastka je nižšia ako priemerný účet za catering hollywoodskeho veľkofilmu. Pacific Rim zarobil svojim tvorcom celosvetovo zhruba 411 miliónov dolárov. Ako je na tom mockbuster Atlantic Rim vám nepoviem presne, no predstavím vám produkčný model. 

Štandardná investícia do natáčania sa pohybuje okolo zmienených 500 tisíc, ale pokiaľ sa na nákladoch podieľa partner - obvykle sieť Syfy, môže sa vyšplhať až na milión. Každý film prinesie čistý zisk od 125 do 250 tisíc dolárov. Poviete si, že to je trochu málo na pomery filmového priemyslu a máte pravdu. Lenže predstavte si Asylum ako montážnu linku, kde sa tento vzorec dookola opakuje a peniaze sa exponenciálne hromadia. Na rozdiel od Hollywoodskych štúdii je Asylum kompletne samostaná jednotka. Zabezpečuje casting, strih aj vizuálne efekty. Na každý film má asi len 30 ľudí, ktorí si za jediný deň na pľaci odškrtnú aspoň desť strán scenára. Tím animátorov sa skladá z 15 zamestnancov, ktorí obvykle pracujú na niekoľkých filmoch naraz. Do hereckého obsadenia sa dostanú len tí, ktorých možno “rozumne získať” a tvorcovia sú zvyčajne začínajúci filmári. 

Napríklad zatiaľ čo film Bojová loď bol pre Universal Pictures prepadákom za 200 miliónov dolárov, verzia od Asylumu s názvom Americké vojnové lode priniesla 50 percentný zisk vo výške očakávaných 250 tisíc. 

Kvalitu efektov nebudem komentovať, kulisy sú často na úrovni papundeklovej scénografie maturantov a herecké výkony patria akurát do komunitného divadla. Tomuto štúdiu však nemožno uprieť vynaliezavosť, ktorá sa rodí z obmedzeného rozpočtu a v istom zmysle aj úprimné nadšenie pre remeslo. Ich cieľom nie je zámerne robiť zlé filmy. Vídeo Brinquedo tvrdí, že sa snaží produkovať zábavu za dostupné ceny a vytvárať príležitosti mladým animátorom v Brazílii, kde animovaný priemysel prakticky neexistuje. Koniec koncov pokiaľ sa naučíte pracovať s minimom, v profi podmienkach budete géniom. Možno. 

Napokon niekedy motyka naozaj vystrelí. Darren Lynn Bousman, scenárista kultových slasherov Saw 2,3 a 4 sa rozhodol, že napíše a režíruje horor s názvom 11-11-11. Z nejakého dôvodu sa Asylum rozhodlo parazitovať práve na tomto titule. Štúdio si zrejme myslelo, že to bude hit, kvoli slávnemu scenáristovi. Nuž nebol. Asylum si tento krát nedalo veľa námahy s vymýšlaním názvu a uviedlo film 11/11/11. Dejovo je to však vykrádačka hororov Omen a Exercista, ktorá prekvapivo dostala nie jedno, ale hneď dve ďalšie pokračovania. Takže ak sa pýtate mňa, Asylum tu bolo na celej čiare úspešnejšie, ako Bousmanov nepodarený pokus, ktorý si v kinách nikto nepozrel.

Určite však tušíte, čo visí vo vzduchu. S autorskými právami a legálnou stránkou veci je to trochu komplikované. Spoločnosť GoodTimes Entertainment bola nechválne známa tým, že v 90. rokoch distribuovala animovane mockbustery populárnych Disney filmov. Napríklad v 93. dávala na obaly VHSiek obrázok, ktorý znateľne kopíroval Disneyho rozprávku Aladdin, čím zmiatol značnú časť spotrebiteľov. Žaloba na seba nenechala dlho čakať, no pretože Disney zarába na voľne dostupných ľudových rozprávkach a historických príbehoch, boli činy spoločnosti GoodTimes označené za úplne legálne. Animované mockbustery sú tak dones najväčšou dojnou kravou na peniaze. 

Nemyslite si však, že všetci tvorcovia mockbustorev uniknú Hollywoodskemu hnevu. V roku 2012 Warner Bros, New Line Cinema a MGM, teda štúdia stojace za filmom Hobbit, žalovali spoločnosť Asylum kvoli porušeniu ochrannej známky na slovo “hobit”, ale aj úmyselnému pokusu obchodovať s popularitou a dobrou povesťou príbehov J.R.R. Tolkiena. Cely povyk vznikol pre chystaný mockbuster Age of the Hobbits, ktorý mal vyjsť tri dni pred premiérou filmu Hobit: Neočakávaná cesta od Petera Jacksona. Asylum spor prehralo, film bol dočasne pozastavený a následne dvakrát premenovaný. Najviac ma však pobavila ich obhajoba, v ktorej tvrdili, že postavy z filmu sú založené na ľudskom poddruhu nazývanom Homo Floresiensis, ktorý sa vo vedeckej obci ľudovo označuje ako hobit. Snaha tu bola.   

Přečtěte si také: Obří roboti a monstra hlásí návrat, Pacific Rim se dočká seriálového prequelu

Asi najväčším prekvapením je celosvetový dopyt po týchto filmoch. Zhruba polovica peňazí z rozpočtu štúdia Asylum pochádza z medzinárodných tržieb v Európe, Číne a na Blízkom východe. Kto sa na tieto filmy díva? Päť typov ľudí. Deti, ktoré sú príliš malé, aby poznali rozdiel medzi blockbusterom a mockbusterom; ľudia, ktorí si tieto dva tituly proste spletú. rodičia, čo chcú priateľnú alternatívu k mainstremovému filmu pre svoje ratolesti, diváci televízie Jaromíra Soukupa a ja. Teda my všetci, čo milujeme studenú pizzu na ranajky, pretože je stará a obschnutá, ale stále nám z nejakého dôvodu chutí. Jednoducho mockbuster, ktorý je tak zlý až sa ho neviete nabažiť.