7 ženských stereotypů v popkultuře

Niektoré vídame často, niektoré milujeme, iné nás zasa unavujú. Fiktívne ženské stereotypy v populárnej kultúre. Obľúbené mýty, kritizované šablóny či inšpiratívne vzory.

My sme si pre vás vybrali sedem najznámejších trópov, ktoré sa objavujú naprieč dejinami kinematografie a reprezentujú ženské pohlavie z rôznych uhlov. 

Stojí nohami pevne na zemi. Je milá, otvorená, prístupná a nenáročná. Obvykle krásna, no jej vzhľad nie je to, čo ju definuje. Dievča od vedľa. Veľmi populárna šablóna, ktorá neraz tvorí významnú časť detstva alebo dospievania mužského protagonistu.

Spravidla reprezentuje ženský ideál svojej doby – teda predstavu toho, čo sa v danej ére považuje za obraz autentickosti a rýdzosti ženského charakteru. Napríklad v 40. rokoch dievča od vedľa na filmovom plátne reflektovalo odovzdanosť, pokoru a sebaobetu.

V priebehu rokov ale získavalo dôraz na vlastnú individualitu, inteligenciu, nezávislosť či ambície. Postupne tak stratilo pôvodný imidž nevinnosti a nepoškvrnenosti. Z vždy usmiatej a bezpodmienečne oddanej domácej fantázie sa stala rovnocenná partnerka, ktorá dala zbohom poslušnému čakaniu na svojho chlapca od vedľa.

Mužské postavy si ju však aj napriek tomu idealizujú na základe detskej nostalgie ako bezpečný prístav nevinnosti a model perfektnej budúcej manželky. To často vedie k neschopnosti vidieť komplexnosť jej osobnosti alebo tragickosť jej vlastných problémov.

Obľúbeným klišé je uviaznutie hrdinu v milostnom trojuholníku medzi dvoma ženami, z ktorých si zvyčajne vyberie práve sladké, prirodzené a starostlivé dievča od susedou. 

Sebavedomá, neodolateľná, manipulatívna, záhadná a komplikovaná. Taká je osudová žena, ktorá obvykle prináša skazu mužskej postave. Na rozdiel od Dievčaťa od vedľa reprezentuje Femme Fatale to, čo je na ženách znepokojivé a vynáša na svetlo kvality, ktoré mužov ako priťahujú, tak aj desia.

Jej prototyp sa typicky viaže na noirové detektívne príbehy 40. a 50. rokov, no skutočný pôvod vychádza zo skutočných reálií. V povojnovej ére totiž ženy získali určitú mieru nezávislosti a moci, vďaka tomu, že nahradili bojujúcich mužov v zamestnaní. Femme Fatale tak zastupuje strach z ženskej slobody, ktorá vedie k odmietaniu role matky a manželky. 

Osudová žena používa sexualitu ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov, sama však ostáva emočne chladná, odťažitá a nepolapiteľná. Jej tajomný sexepíl má zničujúci efekt, pretože dokáže najmä mužského hrdinu dostať do pozície, v ktorej je mimoriadne zraniteľný.

Nie je náhoda, že tento stereotyp v sebe ukrýva biblický motív zradkyne či služobníčky temných síl. Okrem sexuálne neviazanosti sa v ňom často ukrýva spodobnenie prehnane materialistickej ženy alebo chladnokrvnej vrahyne. 

Okrem démonizovania Femme Fatale sa v opačnom garde objavuje aj ako obeť spoločnosti, ktorá s ňou kruto zaobchádza, trestá ju, či nejakým spôsobom uväzňuje.

Femme Fatale je nezriedka postavená do kontrastu s dobrou, morálne bezúhonnou ženou, ktorá v boji o lásku muža zvyčajne víťazí, pretože mu na rozdiel od vzrušujúcej zvodkyne nespôsobuje problémy. Súčasná aktualizácia tohto stereotypu sa však zameriava aj na vzťah dvoch žien, či už milostný alebo priateľský.

Nie všetky obľúbené krásky bývajú rovnako príťažlivé aj zvnútra. Zlomyseľné dievčatá, ktoré kraľujú potravinovému reťazcu využívajú všetku bystrosť, inteligenciu a pôvab na to, aby sa na špici sociálnej hierarchie udržali. 

Tradične reprezentujú skazenosť charakteru pokriveného mocou. V srdci zlomyseľného dievčaťa sa totiž ukrýva zlosť a preto je jej sympatický úsmev zásterkou pre agresívnu súťaživosť.

Tento stereotyp je obrazom ženskej nesolidarity a rivality , ktorú sú dámy na rozdiel od mužských postáv nútené demonštrovať nie fyzicky ale psychologicky. A to skrze manipulovanie vzťahmi pre vlastné pobavenie, šírenie klebiet i šikanovanie oponentky. 

Zlomyseľné dievča či alfa mrcha je poväčšine zobrazená ako rozmaznané dieťa bohatej a vplyvnej rodiny. Vďaka tomu je jej motiváciou znudenie, frustrácia alebo túžba po pozornosti, ktorej sa jej nedostáva zo strany rodičov.

Táto včelia kráľovná má obvykle veľmi cynický pohľad na život a dobre rozumie patologickému systému elitárstva či predpísaných rolí vo svete privilegovaných. Ten ju často núti trpieť, no napriek tomu sa ho sama usiluje udržať, čím sa stáva antagonistkou príbehu. Poháňa ju strach, že hlavná hrdinka môže tento svet nabúrať, podobne ako závisť, že nedisponuje rovnakou mierou slobody. Aj keď je zlomyseľné dievča nakoniec poľudštené, jeho pád je vždy neodvratný. 

Žena –mýtus. Existuje výlučne na to aby naučila deprimovaného, skľúčeného, osamelého, nudného alebo kariérou posadnutého muža ako sa naplno chopiť života. Vysnívané dievča je prísľubom nekonečného dobrodružstva, povzbudzujúc k riskovaniu a prebúdzaniu detskej hravosti. Excentrickým vzhľadom, správaním i spôsobom vyjadrovania vám hovorí, že nie je ako ostatné normálne ženy. Vysnívané dievča nezaujíma, čo si o nej spoločnosť myslí a vďaka svojej optimistickej odvážnej impulzívnej povahe prežíva level slobody, o ktorej sa hlavnému hrdinovi ani nesnívalo.

 Ide o stereotyp silne kritizovaný pre mizogýnsky postoj a predsudky voči ženám. Tento druh ženskej postavy neznámemu mužovi okamžite prejavuje náklonnosť či podporu a úprimne sa zaujíma o skvalitnenie jeho smutnej existencie. Podobne ako Femme Fatale mu radikálne nabúrava život, avšak s cieľom naučiť ho dosiahnuť šťastie. Problém je, že ona sama nemá žiadne vlastné ciele ani motiváciu.

Dekonštrukcia trópu nám ukazuje ako táto postava slúži hlavnému hrdinovi len na účely vlastného benefitovania. Svoju partnerku sa totiž snaží napasovať do škatuľky vysnívaného dievčaťa a ignoruje pri tom, jej skutočné želania, pocity a problémy. Nedostatok jeho pozornosti tak vedie k sebeckému fantazírovaniu a následného komplexu obete. Dievča snov tak ostáva nepochopené.

Diamanty sú najlepším priateľom žien. Aspoň tak to tvrdila Marilyn Monroe alias naivná Lorelei vo filme Páni majú radšej blondínky (1953). Ultra dievčenský stereotyp sa spravidla spája s materializmom a peniazmi. Doraz na fyzický vzhľad, oblečenie, šperky, make up a nakupovanie totiž niečo stojí.

Okrem záujmu o stereotypne ženské veci demonštruje tento druh postavy z času na čas aj melodramatické správanie, malichernosť a pasivitu. Žena je zobrazená ako odmena pre svojho princa, ktorý je hýbateľom deja a preto jej neostáva nič iné iba čakať na záchranu. 

Priorita je totiž vyzerať krásne, prednášať dokonale hlúpučké vety a nájsť si muža. Feminizmus však túto šablónu tvrdo odsúdil a nabáda k odmietnutiu takto definovanej genderovej role. Ultra dievčenské postavy tak dodnes bývajú zdrojom výsmechu a kritiky.

Stávajú sa nedôležitou kulisou, ktorá nezriedka funguje len na to, aby vznikol kontrast medzi tlupou plochých povrchných bábik a hrdinkou, ktorá „je iná ako tieto ostatné dievčatá“.

Aktuálnejšie uchopenie stereotypu nám však ukazuje, že ultra dievčenská postava sa môže vykúpiť. Že má vlastné ambície a skrytú hĺbku ako kompetentná ľudská bytosť. A že na oslave niektorých aspektov ženskosti, ktoré reprezentuje vlastne nemusí byť nič zlé. Možno má na sebe ružovú kombinézu a lodičky, ale komukoľvek dokáže nakopať zadok.

Je to nekomformná rebelka, ktorá sa vyžíva v tradične mužských aktivitách a koníčkoch. Zaujímajú ju autá, šport, videohry alebo komiksy. V rôznych historických obdobiach je však definovaná aj túžbou po vzdelaní, vedeckou zvedavosťou, kariérnymi ambíciami, bojom proti sociálnej nespravodlivosti alebo snahou presadiť sa v špecificky mužských doménach.

Táto postava sa považuje za jednu z chlapcov, priatelí sa hlavne s nimi a môže mať problém priblížiť sa iným dievčatám. Alebo naopak. Demonštrovanie mužnosti u ženských postáv je kladené do súvislosti so streotypným spájaním sexuality a genderovej identity. 

Dôležité je, že táto postava porušuje pravidlá a má problém sa prispôsobiť, pretože sa neprejavuje tak, ako diktuje norma očakávaného ženského správania.

V konečnom dôsledku sa však celá jej charakteristika považuje za prechodnú fázu. Väčšinu príbehov postihuje klišé posunu od divošky smerom k ženskejšej skrotenej verzii. Vonkajšia premena na základe dospievania či zmeny vzhľadu je tak symbolickým znakom nájdenia svojej identity. 

V súčasnosti sa tento typ postavy objavuje zriedka a to najmä kvôli tomu, že istým spôsobom stráca opodstatnenie. Mnohé z pôvodne typicky mužských záujmov alebo povolaní už totiž nie sú exkluzívne pre mužov. Navyše výrazne maskulínna alebo výrazne feminína postava prehlbuje streotypizáciu mužov a žien. Vlastnosti ako atletickosť, odvaha či sila a naopak citlivosť, jemnosť alebo empatia by sa miesto delenia na mužské a ženské kvality mali považovať za univerzálne.

Akademické záujmy, dobré známky, ctižiadostivosť. Hrdá puntičkárska vizionárka na jednej strane, na druhej strane rezervovaná, neprístupná či dokonca arogantná súťaživá suchárka. Stereotyp chytrej ženskej postavy je obvykle spätý s neistotou a prehnane analytickým prístupom k svetu. Intelektuálka často žije vo svojej hlave, čo sa negatívne prejavuje najme v romantických a priateľských vzťahoch. Napriek svojej vysokej inteligencii stráda paradoxne kvôli nie príliš chytrým rozhodnutiam.

V konečnom dôsledku však objavuje sebavedomie, ktoré vychádza z dôvery vo vlastnú myseľ a schopnosti. Ukazuje sa že chytré dievča je v skutočnosti vytrvalé, húževnaté a pripravené prebrať kontrolu nad situáciou, rovnako ako narušiť status quo.

V priebehu času sa tento stereotyp dokonca vymanil z jednorozmerného zobrazovania ženských postáv ako buď krásnych alebo chytrých. Dievčatá s mozgom už nie sú schované za okuliarmi a dokonca nemusia byť ani sociálnym vyvrheľom.

Tento typ postavy sa často dáva do súvislosti s iným stereotypom a tým je podivínka. Čierna ovca, nepochopená okolím pre svoj nezvyčajný zjav, často rebelantský postoj a neobvyklé záujmy. Aj keď existuje mnoho poddruhov tohto stereotypu, podivínka podobne ako intelektuálka demonštruje nezávislosť a schopnosť vidieť to, čo iní ľudia prehliadajú. 

Zoznam ženských streotypov v populárnej kultúre týmto nekončí. Ženské postavy sú vo filmoch či seriáloch pomerne pestro zastúpené a iba výnimočne nájdeme hrdinku, ktorá by spadala iba do jednej z týchto škatuliek. Každý stereotyp má však svoje limity a podlieha spoločenským premenám v čase. Dnes sa napríklad tieto kategórie konfrontujú so oslobodením genderových rolí, ktoré sa aktívne snaží vyhýbať nálepkovaniu a priestor dostáva rasová či etnická diverzita.