Intergalaktické dobrodružstvá geniálneho vynálezcu Ricka Sancheza a jeho, mierne povedané, disfunkčnej rodiny sa takmer na dva a pol roka úplne vytratili z našich životov. Komediálny sci-fi seriál Rick a Morty od tvorcov Dana Harmona a Justina Roilanda sa však konečne dočkal štvrtej série, ktorá si priniesla niekoľko silných, ale aj zopár slabších momentov.

Starý dobrý nihilistický alkoholik Rick je stále nezastaviteľný, ohromujúco inteligentný a nenapraviteľne sebecký bezohľadný anarchistický sociopat, ktorý považuje individuálny život vo vesmíre za bezvýznamný a traumatizujúci. Jeho charakterový oblúk je šialene zábavný, búra štvrtú stenu a poskytuje nové lekcie o duševnom zdraví.  

Rickove vnúčatá Morty a Summer sa evidentne slušne adaptovali na absurdnosti, ktoré prináša život s dedom a v ich postavách je mierny posun. Morty je ešte vždy zúfalý a neurotický tínedžer, ale jeho sebavedomie o čosi narástlo. On i Summer sú, zdá sa, kompetentnejší pokiaľ ide o Rickove bláznivé výpravy, no v princípe si obaja zachovávajú konštantné charakteristiky.

Manželstvo Jerryho a Beth nedostáva tak veľa priestoru ako v predošlých sériách a veľké zmeny si tvorcovia nechali až do posledných epizód. Jerry ako obvykle dáva svojej existencii zmysel až vo chvíli, keď je konečne užitočný, ale väčšinu času skôr tradične zastupuje patetické boxovacie vrece.

Beth na druhú stranu odhalí, ako veľmi sa svojmu otcovi podobá a vyvrcholenie série posúva dynamiku vzťahu medzi ňou a Rickom. Finále v podstate prepisuje ich vzájomné interakcie odrážajúc zmätok, tlak a mnoho nezodpovedaných otázok týkajúcich sa Rickovej úlohy otca. Je to jeden z tých momentov, keď Rick nemá situáciu pod kontrolou a divák v ňom opäť dokáže rozpoznať viac ľudskosti skrze jeho osobné zlyhanie. 

Prvá polovica série sa nesie v duchu epizodických dobrodružstiev a jednotlivé príbehy nemajú výrazný vplyv na širší zastrešujúci dej. Zato im nechýba metakomentovanie a odkazy na populárnu kultúru, politické ideológie, či náboženstvo. Vcelku originálne zápletky sú poháňané cynizmom a veľmi osobitým komediálnym štýlom, na aký sme u Ricka a Mortyho zvyknutí. Seriál vie stále vyťažiť z pomerne jednoduchej zápletky, akou je Rickove záchodové fiasko, brilantné melancholické posolstvo.

Tí, ktorí očakávali, že Rick a Morty prinesie konzistentnosť a nadväzujúce epizódy, budú však zrejme mierne sklamaní. Ani druhá polovica série s výnimkou záveru nerozvíja komplexnejšiu príbehovú linku. Tvorcovia tu často využívajú postavy ako média, ktorými oslovujú publikum, narúšajúc hranice fikcie a reality. V snahe posunúť prekročenie štvrtej steny na nový level dokonca doslova vykoľaja príbeh nezmyselných antológií. 

V porovnaní s predchádzajúcimi sériami Rick a Morty neprinášajú to, v čo mnohí diváci dúfali a nedočkáme sa napríklad plnohodnotného návratu Zlého Mortyho či Citadely Rickov. Seriál je si vedomí kritiky fanúšikov a napriek tomu ide vlastnou cestou, vďaka čomu si stále drží vysoký nadpriemer, originalitu a absurdný humor. Rickovi a Mortymu by sme vedeli tu a tam vyčítať drobné chybičky, no i tak patrí kvalitou k najzábavnejším animovaným seriálom pre dospelých.