Keď sa režisér Petr Kubík rozhodol natočiť modernú českú rozprávku, nepočítal, tak ako mnoho ďalších filmárov, s pandémiou koronavíru. Tá značne skomplikovala premietanie, a tak titul nevidelo toľko ľudí, koľko by malo. Situácií trochu pomohol projekt online kina, kde som film videl aj ja. Teraz sa však objavil na Netflixe a pozrieť si ho tak môže úplne každý. A v tejto recenzií vám poviem, prečo by ste si ho mali pozrieť aj vy.

Pricezna zakletá v čase nám predstavuje mierne namyslenú, životom otrávenú princeznú Ellenu, ktorú už od malička sprevádza hrozná kliatba zlej čarodejnice Murien. V deň dvadsiatych narodenín má byť celé kráľovstvo zničené, ale len pokiaľ dovtedy nedostane bozk z pravej lásky. Tam, kde iné rozprávky končia, táto ešte iba začína, pretože bozk zjavne nie je dostatočne mocný a kliatba sa naplní. Princezná sa však znova zobudí v deň svojich dvadsiatych narodenín a musí sa pokúsiť všetko napraviť.

Postaviť príbeh okolo časovej slučky už v súčasnosti nie je až také nápadité. Tejto téme sa venoval nejeden film. Len za uplynulý rok sme tu mali hneď dva podobné filmy zo zahraničnej produkcie. Kubíkovi sa napriek tomu podarilo spracovať tento námet pomerne originálne. Osobne u mňa pôvodne škrípala iba povinná skrátená sekvencia mnohých nevydarených pokusov o zvrátenie kliatby, kedy si princezná často robila čo chcela, lebo proste mohla a na ničom nezáležalo. Iba na tomto mieste totiž bola inak vydarená filmová hudba nahradená moderným mixom A Little Less Conversation, ktorý z celku až príliš vyčnieva. Bol som preto pozitívne prekvapený, keď som si pustil Netflix verziu, kde bola táto pesnička nahradená originálnou, lepšie sediacou kompozíciou, za čo okamžite udeľujem kladný bodík, hoci to zrejme spôsobili skôr autorské práva.

Následne sa môžete tešiť na klasický dobrodružný príbeh, ktorému však nevládne zamilovaný princ, ale práve netýkavá princezná. Tu treba pochváliť vyváženosť postáv, kedy žiadna z nich, vrátane princezninej kamarátky Amélie, nie je zbytočne silná, alebo priveľmi na výslní. Počas celého filmu tak predovšetkým pôsobia ako najskôr mizerne fungujúci, neskôr však dobre zohraný tím. A princezná, podľa očakávania, zažije prerod osobnosti a miernu katarzičku, keďže ako jediná si pamätá úplne všetko a aktívne na svoje chyby z minulosti reaguje. Jej správanie je pritom vcelku uveriteľné, ako na začiatku, tak aj na konci.

Herci sa svojich rolí zhostili obstojne, Marek Lambora je pravý rozprávkový princ a Natalia Germani sa ako princezná skutočne snaží, problém som mal mierne s výkonom Elišky Křenkovej, ktorej Amélia bola občas emocionálne na úrovni tehlovej steny, čo síce mohol byť režisérsky zámer, ale v istých momentoch to proste trochu prekážalo. A jej takmer vždy tiché emo šepkanie tomu rozhodne nepomáhalo. Celkovo na dialógoch a monológoch vidno, že herci sa museli zrejme predabovať, pretože zvuk strašne „páchne“ sterilitou nahrávacieho štúdia a pery ani nemusíte sledovať príliš pozorne na to, aby ste videli, že sa občas proste netriafajú. Možno sa s tým štúdiom mýlim, ale aj bežný divák si všimne, že s prehovormi jednoducho niečo nie je v poriadku.

Přečtěte si také: Nejoceňovanější fantasy trilogie současnosti, Zlomená země, míří ke svému konci

Na druhej strane sa kamera nebojí nezvyčajných uhlov a po remeselnej stránke sa filmári s materiálom rozhodne vyhrali. A to platí aj pre špecifické kulisy, ktoré síce pôsobia komorne, ale vo veľmi pozitívnom zmysle slova. Čo rozhodne oceňujem sú špeciálne efekty. Tie celý film ťahajú na vyššiu úroveň a pomáhajú z inak štandardnej českej rozprávky vytvoriť dojem fantastického filmu.

Toto je celkovo silná stránka titulu. Filmárom sa podarilo vytvoriť niečo, čo vizuálne aj obsahovo pôsobí viac ako fantasy, než rozprávka a to bolo vidno už od prvého traileru. Práve preto ide, aj napriek viacerým chybám o nadpriemerný film, na ktorom vidno snahu a to povestné srdiečko. A to dokážem oceniť kedykoľvek.

Dočkáme sa však aj viacerých nelogických pasáži, ktoré však očividne vznikli za účelom vizuálne a príbehovo pôsobivejšieho rozprávania. Stretol som sa tak minimálne s dvoma momentami, v ktorých postavy mohli úplne jednoducho problém vyriešiť, ale neurobili to, lebo by to nebolo to skutočné rozprávkové vyvrcholenie. Viac, ako čokoľvek iné, tak príbeh pripomínal vydarenú kampaň dračáku, kedy hráčom proste občas blbo padali kocky

V konečnom dôsledku mi film pripomenul takú tú lepšiu nemeckú fantasy a rozprávkovú filmovú produkciu a to myslím v tom najlepšom slova zmysle. Aj napriek spomenutým problémom som si totiž film v konečnom dôsledku užil. Je to ukážka poctivej filmárčiny, ktorú rozhodne treba oceniť. Princezna zakletá v čase funguje nie len ako rozprávka, ale aj ako trochu dospelejšie fantasy a ja musím tvorcov rozhodne pochváliť za to, že sa vydali takouto nezvyčajnejšiou cestou. Určite nebudem jediný, kto si myslí, že česká kinematografia a české filmové rozprávky podobné oživenie potrebovali ako soľ. Filmu tak za redakciu Nerdfixu udeľujem lepšiu sedmičku a už teraz sa teším, s čím režisér Petr Kubík príde nabudúce. A vám rozhodne odporúčam, aby ste si film pozreli, pokiaľ ste tak už dávno neučinili. Nebudete ľutovať.