Recenze · Eurovision Song Contest: The Story of Fire Saga · v neděli 5. 7. 2020 18:27
Eurovision Song Contest je slabý nadprůměr, který si získá vaše srdce
Eurovision Song Contest: The Story of the Fire Saga, film, na ktorý som sa tešil kvôli zaujímavému nápadu sa už dá pozerať na Netflixe. Pri písaní textu k tejto recenzií som však mal zmiešané pocity. A to by vás malo varovať už na začiatku.
Príbeh je v skutočnosti vcelku jednoduchý. Lars Erickssong a Sigridt Ericksdottir je dvojica nádejných spevákov z malého Islandského mestečka, ktorých snom je vyhrať Eurovíziu, odkedy ako malí videli v telke Waterloo od ABBY. Na svojej ceste sa stretnú s nepochopením svojho okolia, predstaviteľov Islandskej vlády, celého sveta a svojej vlastnej rodiny. To platí predovšetkým pre Larsa, ktorý sa celý život snaží získať rešpekt svojho neuveriteľne krásneho otca. Zhodou viacerých viac či menej šťastných náhod sa im podarí prebojovať do semifinále, kde ich rad šťastných aj nešťastných udalostí vôbec nekončí.
Vo filme sa ukázalo veľké množstvo známych tvárí, Piercom Brosnanom v roli Larsovho otca počínajúc a skvelým Danom Stevensom ako hlavným antagonistom, ruským spevákom Alexanderom Lemtovom, končiac. Akurát kým Brosnan veľakrát vyzerá, že si prišiel iba po výplatu, Stevens si naplno užíva každý aspekt svojej role. A podobná rozpoltenosť sa ťahá celým týmto snímkom.
Film má skvelú myšlienku a výborný koncept. Postaviť príbeh na pozadí najväčšej európskej speváckej súťaže bol nápad, za ktorý by sme mali Willovi Ferellovi poďakovať. A zároveň by sme mu mali vynadať za to, že písal scenár. V mnohých bodoch totiž nie je jasné, či sa tvorcovia snažia Eurovíziu parodovať, alebo na jej pozadí iba vyrozprávať dej. Ona totiž Eurovízia je sama o sebe často vtipná, takže väčšia humoru je postavená v štýle – Zdá sa vám to ako šialenosť, ale TOTO sa naozaj deje. A to funguje predovšetkým u amerického publika, ktoré doposiaľ o tejto súťaži ani nevedelo. Z Američanov si pritom film tiež uťahuje, aj keď to pôsobí trochu nasilu, akoby sa tvorcovia silou-mocou chceli zavďačiť aj európskemu publiku.
Problém je aj v samotnom príbehu. Na jednej strane je tu klasický systém partičky looserov, ktorí sa snažia dobyť svet podobne, ako v starom filme Kokosy na snehu. Na druhej strane tu mnoho silných momentov kazia nasilu vtlačené vtipy, ktoré v konečnom dôsledku nie sú vtipné. Samozrejme, boli tu miesta, kde som sa zasmial, ale bolo ich pomerne málo. Na rozdiel od spomínaných Kokosov na snehu, kde humor slúžil ako nadstavba a doplnenie príbehu, tu to bolo akosi naopak a emocionálny príbeh bol nadstavba vtipov. Film je tak miestami dosť rozpačitý, dôležité príbehové momenty nemajú dostatok priestoru kvôli tým vtipným a naopak, vtipy z rovnakého dôvodu občas pôsobia rušivo a násilne.
Přečtěte si také: Volcano Man přezpíván nejslavnějšími soutěžícími Eurovize
Čo film ale dokonale zvláda a kvôli čomu sa nakoniec k nemu vrátite sú pesničky a zobrazenie celej Eurovízie ako síce divnej, avšak pôsobivej medzinárodnej speváckej súťaže. Pocit úžasu, ktorý zažívajú Lars a Sigritt sa prenesie aj na vás a hneď po dopozeraní začnete na internete hľadať kompletný soundtrack. A hoci sa vám najviac do hlavy zaryje dedinská odrhovačka Jaja, ding dong...
...nič vás nechytí za srdce tak veľmi, ako finálna pesnička Husavik – My Home Town. Tá nie len že dokonale vystihuje pesničky, ktoré súčasnej Eurovízií vládnu, ale zároveň by tutovo vyhrala, keby išlo o skutočnú súťaž. Veľmi dobre pritom viete, že je takto napísaná účelovo, nejakej ten slzičke sa však napriek tomu neubránite a v konečnom dôsledku ide o jeden z mála klenotov tohto filmu.
Z Netflixovskej Eurovízie máme skrátka zmiešané pocity. Technicky ide o zvláštny miš-maš, kde nie vždy a nie všetko funguje. Na jednej strane sme nadšení z pomerne pekného zobrazenia Eurovízie ako súťaže, ktorá v niektorých momentoch naozaj spája štáty a národy, zobrazenia Islandu a Islandskej kultúry, chytľavých pesničiek, ktoré nevieme dostať z hlavy a hereckých výkonov poniektorých zúčastnených hercov.
Na strane druhej nás štvú pokazené dramatické momenty a celkovo rozpačitý scenár, ktorý sa snažil urobiť všetko naraz a preto neurobil nič poriadne, predvídateľný a neoriginálny príbehový postup s dvojitým konfliktom, veľakrát priemerné a očakávané vtipy, ktoré vec skôr kazia a herecké výkony poniektorých iných zúčastnených hercov.
Verdikt
V rámci číselného hodnotenia preto filmu pri čistom svedomí nemôžeme dať viac, ako šesť bodov. A to nás mrzí, lebo ten film mohol byť oveľa lepší. Napriek tomu vám odporúčame, aby ste si ho pozreli. Ide totiž o príjemnú náhradu skutočnej Eurovízie, ktorá sa tento rok z dôvodu pandémie nekonala. A zaberie vám iba 2 hodiny vášho času, z čoho viac ako pol hodina sú vcelku počúvateľné pesničky ako vytrhnuté z tejto súťaže. Ak teda nebudete mať príliš vysoké očakávania, rozhodne sa skvele zbavíte.
- Zobrazenie Eurovízie
- Pesničky a soundtrack
- Dan Stevens a Rachel McAdams
- Scenár Willa Ferella
- Vtipy na úkor príbehu
- Neoriginálny rozpačitý humor
Detail k označenému filmu
David Dobkin, Rachel McAdams, Andrew Steele, Will Ferrell
Vydání: 26. 6. 2020