James D’Arcy, ktorého si môžete pamätať zo seriálu Agent Carter, či filmov Atlas Markov a Dunkirk, sa objaví v novom nezávislom sci-fi filme Guya Mosheho. Ak si myslíte, že svet je na pokraji vyhynutia tento rok, tak si počkajte ešte dve a pol dekády, pretože v roku 2048 bude všetko očividne ešte horšie.

Dystopické sci-fi nám ukazuje svet, v ktorom je ozónová vrstva tak zničená, že obyčajný pobyt na slnku je pomerne smrteľnou, minimálne však bolestivou záležitosťou. Cez deň sa teda ľudia držia vnútri a von vychádzajú viac-menej iba v noci. Depresia je v tomto svete pomerne bežnou vecou, takže všetci povinne berú štátom vyrábané antidepresíva LithiumX. Po večeroch sa ponárajú do virtuálnych svetov, aby aspoň tam zabudli na pomerne hrozný svet, v ktorom žijú.

D’Arcyho postava Adam Bird kategoricky odmieta takýto svet vnímať ako normu. Zlyháva mu srdce a transplantácia neprichádza v úvahu. Našťastie aj na toto má nový svet odpoveď. Klonovanie ľudí sa tu nie len stalo legálnym, ale je úplne bežné a Adam má životnú poistku Premium 3, ktorú mu zabezpečila jeho značne odcudzená manželka. To v praxi znamená, že len čo Adam umrie, domov jej pošlú jeho vylepšenú klonovanú verziu. Lebo, keby ste si mohli vylepšiť partnera, neurobili by ste to?

Táto vec Adama z celkom pochopiteľných dôvodov dosť naštve, a tak sa pustí na cestu hľadania odpovedí skôr, než ho nahradí jeho dokonalejší klon. Herec James D’Arcy sa pre server SYFY WIRE nedávno rozhovoril o tejto svojej roli.

„Guyov scenár má niekoľko veľmi zaujímavých myšlienok, sú dystopické, ale nie naozaj a podáva ich veľmi zaujímavou formou cez vašu klonovanú verziu, čo bolo na mnohých miestach šikovné a vtipné,“ povedal herec narážajúc na jednu z posledných scén filmu, ktorú uvidíme aj v traileri, „dostal som sa k posledným štyridsiatim stranám a som tam ja a ja, polonahý, ako si citujem Shakespeara, proste mokrý sen každého narcisa.“

O spolupráci s režisérom sa vyjadril, že síce rôzne nápady postupne vylepšovali a upravovali, v konečnom dôsledku však išlo o režisérovu víziu a James sa tu cítil predovšetkým ako nástroj na jej vyplnenie. S tým však rozhodne problém nemal: „Som tak trochu Ludita, takže byť Adamom nebolo ťažké. Neberiem žiadne lieky a veľmi mi to nejde s technológiou. Keď si čítam noviny, nechápem dnešný svet. Možno sú ľudia, čo sedia doma a chápu ho. Ale rozhodne som zažil chvíle, keď som sa cítil odpojený od rýchlosti, s akou sa svet mení. V tomto smere naozaj nebolo ťažké vcítiť sa do Adama. Ale je ťažké hrať sám so sebou, pretože strhnúť na seba pozornosť od samého seba je veľmi ľahké.“

D’Arcy komentoval aj súčasnú svetovú situáciu a to, ako mu pripomína isté aspekty filmu: „Keď sme točili film, v jeden deň sme nakrúcali s mojimi deťmi vo VR kulisách a vtedy som premýšľal nad tým, ako ľahko by sa niečo také mohlo stať realitou. A päť mesiacov na to deti prestali chodiť do školy a miesto toho sa učili pri počítači osem hodín denne. Niektoré z týchto vecí sú predzvesťami a sú vážne desivé. Neviem, ako sme na tom s klonovaním, ale cítim, že aj to by sa mohlo stať. Ako poznáme ľudí, ak by sme mali možnosť mať niekoho, ako sme my, ale aspoň o trochu lepšieho, pravdepodobne by sa to chytilo.“

Film LX 2048 mieri do virtuálnych kín (ťažká irónia) a do digitálnej distribúcie 25. septembra/září tohto roka.