Animované rozprávky zo štúdia Ghibli vedia, bez ohľadu na vek, mnohých z nás rozosmiať, pobaviť a nespočetnekrát aj rozplakať. Môj sused Totoro je jedným z Miyazakiho najmilovanejších a najoslavovanejších filmov.

Satsuki a jej mladšia sestra Mei sa spolu s otcom presťahujú na vidiek, aby mohli byť bližšie k ich chorej mame. Krátko na to objavia v blízkom lese stvorenia nazývané Totoro. Spriatelia sa a spoločne prežijú niekoľko čarovných dobrodružstiev.

Totoro je veľmi podstatný, pretože dievčatám pomáha preniesť sa cez ťažké obdobia života prostredníctvom zábavy. Toť aj v scéne, kde Mei a Satsuki čakajú na autobusovej zástávke, kým sa otec vráti. Vonku prší, autobusy a vozidlá prechádzajú okolo, avšak bez ich otca. Vtom sa objaví obrovský huňatý Totoro. Ten celú scénu zmení svojim poskakovaním z pochmúrnej na úsmevnú až veselú.  

Presne táto hádam najikonickejšia scéna z celého filmu sa stala námetom pre vytvorenie sochy v meste Takaharu. Japonský 70-ročný pár na svojej záhrade vytvoril pre svoje deti a vnúčatá Totora v životnej veľkosti. Socha vytvorená 50-ročnou štukatérskou technikou sa stala okamžite turistickou atrakciou, a tak ju manželia sprístupnili aj verejnosti.

Ak sa vám to nezdá doposial dosť milé, tak nablízku nájdete aj búdku s červeným dáždnikom na zapožičanie a s automatom na oriešky s omikuji (papieriky s náhodnou smolnou alebo šťastnou predpoveďou).

Pre tých, ktorých zachvátil pocit nostalgie a musia si opäť pozrieť Môj sused Totoro, tak Netflix ho v súčasnosti streamuje spolu s inými filmami zo štúdia Ghibli.