Magazín · Téma · v pátek 20. 5. 2022 20:11
Lone Wolf: Hra na hrdiny - Osamělý vlk našel smečku
Osamelý vlk, Lone Wolf, to je názov knižnej série RPG hier pre jedného hráča. Funguje to tak, že si čítate knihu s príbehom a na základe vašich rozhodnutí potom otáčate na príslušnú stranu. Nejde však o klasické "vyber si svoje dobrodružstvo". Lone Wolf obsahuje aj bojový systém, komplexnú kartu hrdinu s inventárom, nejakým tým zdravím a špeciálnymi schopnosťami. A práve z tejto hry vznikol aj variant pre viacerých hráčov, teda plnohodnotná tabletopová RPGčka s názvom, ako inak, Lone Wolf. A do redakcie nám ju poslal, ako inak, internetový obchod imago.cz.
Hráči sa tu ujmú role mladých rytierov mystického rádu Kai, ktorý ochraňuje kraj menom Sommerlund pred útokmi Temných pánov a ich prisluhovačov z poza hraníc známeho sveta. A tiež riešia všetky problémy priamo v samotnej krajine, to ale všetci fanúšikovia Lone Wolfa vedia a ostatní sa do toho veľmi rýchlo dostanú.
Hra sa kupuje priamo v takejto praktickej krabici, ktorá obsahuje všetko, čo potrebujete bez akýchkoľvek ďalších investícií. A ak si spomínate na moje video o Zapovězených zemích, vedzte, že tento systém sa nachádza presne na opačnom konci spektra náročnosti, takže je vhodný pre začiatočníkov, aj keď tiež má svoje muchy.
Krabica obsahuje niekoľko zaujímavo vyzerajúcich listín, tri knihy, mapu sveta Magnamud, denníky postáv a žetóny. Ako prvú by ste si však mali prečítať dvojstránku "Stručný úvod do hry". Na malom priestore vám vysvetlí, ako fungujú hry na hrdinov, predstaví vám kompletný obsah krabice a predovšetkým vám povie, ako začať. A tu to začína byť zaujímavé.
Ako som totiž spomínal, nájdete tu tri knihy s názvami Výcvik řádu Kai, Moudrost řádu Kai a Legendy řádu Kai. Najskôr som si myslel, že tá prvá kniha je v podstate príručka pre hráča a druhá príručka pre pána jaskyne tak, ako to býva u iných systémov, a viac menej to tak skutočne aj je. Legendy som pôvodne považoval za knihu nejakých tých dobrodružstiev, možno rozšírený beštiár. A práve tu som sa mýlil. Spomínaný úvod do hry vám totiž odporúča, aby ste sa skôr, než sa pustíte do čítania pravidiel, zamerali práve na knihu Legendy řádu Kai. Tá totiž skutočne obsahuje dobrodružstvá. Sú to ale špeciálne napísané dobrodružstvá, ktoré naučia Pána jaskyne aj hráčov základné pravidlá hry priamo počas hrania. Funguje to tak, že prvý príbeh je pomerne jednoduchý a je to vlastne podrobný návod práve pre neskúseného a nového pána jaskyne, ktorý mu zároveň prehľadne a postupne vysvetľuje všetky pravidlá. Po odohratí tohto prvého dobrodružstva sa odporúča začať si čítať samotné pravidlá, respektíve zvyšné dve knihy. Ako dobre to však funguje? To sme sa rozhodli sami otestovať.
Naša skupina pozostávala z dvoch skúsených hráčov RPGčiek a dvoch úplných zelenáčov. Nováčikmi boli Bárťas a Šebron. Za skúsených hráčov som si vybral Kubu z NaTahu a nášho známeho Gelua.
Všetko som zastrešoval ja, ako pán jaskyne a hneď na začiatku musím povedať, že mám trochu problém predstaviť si úplne neskúseného PJa, ako bez prípravy vedie toto dobrodružstvo. Aj keď v mojom prípade to mohlo byť aj preto, že Kuba a Gelu sa ako skúsení hráči rozhodli mať trochu srandu, a hneď na začiatku sa mi zmenili na typických murder hobo „hrdinov“. A Bárťas so Šebronom sa k nim veselo pridali.
Kniha je síce napísaná prehľadne a skutočne postupne učí všetkých zúčastnených pravidlá, problém je v tom, že toto prvé dobrodružstvo je, z pochopiteľných dôvodov, prísne lineárne a menej skúsený, alebo absolútne neskúsený, pán jaskyne sa môže veľmi rýchlo dostať do problém v momente, keď sa hráči začnú pýtať veci, na ktoré kniha nie je pripravená. A to sa môže stať hneď na začiatku. Minimálne mne sa to stalo, ale tak zase, Kuba s Geluom, no. Hráčom zase pomáhajú predpripravené denníky postáv. Tie obsahujú už vyplnený inventár, zvláštne schopnosti postáv, stručné návody a vysvetlivky.
Predpripravené postavy majú aj vlastnú backstory, teda svoj vlastný príbeh o tom, ako sa ten ktorý rytier dostal do kláštora Kai, aký bol jeho život pred tým a či má nejakú špeciálu vlastnosť. Tu však nastali menšie problémy, pretože postavy sa medzi sebou až tak veľmi nelíšili a hráči tak vlastne nevedeli, ako presne svoju postavu hrať.
Zdroj: Marek Čabák, nerdfix.cz Zuzčino nejhorší hraní
To mohlo byť však spôsobené aj konkrétnym výberom predpripravených postáv. Nebol by to problém, keby si hráči, alebo Pán jaskyne prečítali jednu z ďalších knižiek, kde je tvorbe postavy venovaná celá kapitola. Každopádne ako akýsi tutoriál a vstup do hry to fungovalo.
Ide o skvelý nápad, ktorý by som uvítal aj u iných RPG systémov. Vďaka tomuto základu sa totiž potom omnoho ľahšie čítajú samotné pravidlá, pretože či už ste hráč, alebo Pán jaskyne, vďaka tejto prvej skúšobnej hre získate akýsi referenčný rámec, ku ktorému sa v hlave vždy môžete vracať, keď sa učíte ďalšie pravidlá.
Zvyšné dve knihy sú potom do istej miery taká RPGčková klasika, samotný Lone Wolf systém je však pomerne jednoduchý, veľmi ľahko doň vhupnete a všetko je navyše napísané prehľadne a prístupne. Na základné pravidlá sa postupne nabaľujú rozšírené, avšak tu kniha priamo upozorňuje, že si sami môžete zvoliť, ktoré pokročilé pravidlá hrať budete a ktoré vypustíte. Knižky sú opatrené mnohými ilustráciami, rôznymi príkladmi a v dolej časti aj tipmi a trikmi. Taktiež sú prehľadne rozčlenené na jednotlivé celky. Mierny problém mám však s adresovaním textov. Tie sú totiž písané tak akosi pre hráča aj Pána jaskyne naraz. V jednej chvíli vás oslovujú ako hráča, v druhej ako Pána jaskyne a to aj v príručke Moudrost řádu Kai. To by nebol problém, keby sa v tejto príručke nenachádzali informácie, ktoré by mal čítať iba Pán jaskyne, pretože hráčovi môžu potenciálne pokaziť zážitok. Nájdete tu napríklad históriu Magnamundu, popis jednotlivých monštier a nepriateľov, popis rôznych rás, takže sa vo svete viete pomerne jednoducho zorientovať, aj ak nepoznáte Lone Wolf knihy.
Zdroj: BioWareRecenze na Dragon Age: The Veilguard jsou pozitivní i kritické. Nás si EA nevybrala
V knihe Výcvik řádu Kai zase nájdete okrem pravidiel aj tipy, ako správne hrať svoju postavu, ako vyzerá bežný deň v kláštore Kai, príklady roleplaya a tipy a rady k tvorbe vlastného rytiera. Samotné pravidlá sú jednoduché a prístupné preto, že sú doslova bez väčších zmien prebraté z kníh Lone Wolf a to je ich najväčšia sila aj slabosť zároveň. V týchto knižkách sa totiž hráč musí dozvedieť všetko potrebné o svete, svojej postave a systéme pravidiel na niekoľkých úvodných stránkach a to je dôvod, prečo sú pravidlá pomerne jednoduché. A tiež dôvod, prečo na hranie vôbec nepotrebujete kocku.
Všetky náhody sa totiž určujú za pomoci tabuľky náhody, ktorá sa nachádza na vnútorných stranách krabice. Tá je opäť doslova vytiahnutá z Lone Wolf knihy. Kým v knihe si náhodu volíte tupým koncom ceruzky, tu to robíte za pomoci žetónu vhodeného do krabice. Hodnoty sú od 0 do 9, pričom 0 je logicky najhoršia a 9 je najlepšia hodnota. Ako Pán jaskyne totiž náročnosť jednotlivých úloh určujete sami bez nejakého hádzania kockou. A túto hodnotu musí hráč prehodiť.
Ak máte problém určiť číslo, tak sa nebojte, každý žetón má na sebe malú šípku. Táto náhoda sa hádže aj v bojových stretoch. Tu ako Pán jaskyne opäť vôbec nehádžete, ale úplne rovnako, ako v Lone Wolf knihe, vyhodnocujete jednotlivé strety bojovou úrovňou hrdinu, od ktorej odčítate bojovú úroveň nepriateľa, čím dostanete bojový koeficient. Vždy v tomto poradí a nie, nevadí, ak vám vyjde záporné číslo. Hráč si potom hodí a v tejto výsledkovej tabuľke potom nájdete priesečník náhodného čísla hráča a bojového koeficientu, čo vám povie, koľko zranení obdržal hráč a koľko nepriateľ. Podľa náhodného čísla tak môže nastať dokonca aj okamžité zabitie nepriateľa. Pri boji z diaľky samozrejme odčítate životy iba tomu, čo je poctený čisto novým šípom vo svojom tele. Tu ale nastáva trochu bordel. V tejto tabuľke má totiž nulka najvyššiu hodnotu, teda, ako keby šlo o desinu, čo nedáva zmysel. Tá tabuľka by totiž pokojne mohla nulkou začínať. Bolo by to logickejšie a fungovalo by to úplne rovnako. Takto sme len chvíľu uvažovali, prečo pri prekonávaní bežných úloh je nula nula a pri boji je to vlastne desať. Ale zase to vysvetľuje, prečo špeciálna Lone Wolf desaťstenná kocka, ktorú si prípadne môžete dokúpiť, má na sebe miesto nuly symbol vlka. Pretože áno, miesto obalu od krabice môžete používať na hádzanie desaťstennú kocku, to je celkom logické.
Bojová úroveň zároveň určuje poradie ťahov v boji, takže je náhodou nijako neovplyvniteľná. Zároveň tu zvyčajne hráči bojujú proti skupinovému nepriateľovi, ktorý ťahá iba raz za celé kolo, čo je trochu nezvyčajný spôsob, avšak celý boj to značne zjednodušuje. Prináša však svoje vlastné problémy.
Zdroj: SonyAstro Bot čelí ve své plnohodnotné hře větší, ale ne nutně lepší výzvě
Takýto skupinový boj je totiž omnoho abstraktnejší, ako boj jeden na jedného a vyžaduje väčšie zapojenie fantázie pána jaskyne, aj hráčov, ako aj podstatne náročnejšie opisy situácie zo strany PJa. Tu však už nastáva situácia, kedy si pravidlá môžete veľmi jednoducho prispôsobiť a vytvoriť klasický súboj, kde každá nepriateľská postava ťahá sama za seba a nie je súčasťou skupiny a v pokročilých pravidlách k tomu dostanete dokonca aj mechaniky. Len v úvodnom dobrodružstve je, logicky, zvolený jednoduchší variant súboja.
Potom je tu ešte veľký žetón, ktorým občas hádžete na šťastie, teda, či sa hrdinom niečo podarí, alebo nie a je to fifty fifty. Rytieri Kai majú navrch rôzne schopnosti, ako je spriaznenosť so zvieratami, šiesty zmysel, liečiteľstvo, maskovanie, ale aj mentálne schopnosti, ako sú nehmotná clona, ovládanie hmoty myšlienkou či útok duševnou silou. V konečnom dôsledku sú rytieri Kai takí stredovekí Jediovia, čo potešilo teda hlavne Kubu a zároveň je to najväčšia páka, ktorú som naňho mal, aby na to spoločné hranie kývol.
Tu ale možno narazíte na jeden potenciálny problém. Všetky tieto knihy a pravidlá sa točia len okolo rádu Kai a rytierov Kai. Čo ak ale nechcete hrať za dobrákov z kláštora? Mytago vás našťastie nenechalo v štichu a na imagu si tak môžete kúpiť aj rozširujúcu príručku s názvom Hrdinové Magnamundu. Táto príručka obsahuje nové rysy, schopnosti a predovšetkým archetypy. Miesto rytiera Kai tak môžete konečne hrať trebárs za mága, bežného vojaka, darebáka, pútnika a mnoho ďalších.
Lone Wolf - Hra na hrdiny má svoje problémy. Osobne si neviem predstaviť, že by som na tomto systéme postavil veľkú dlhšiu kampaň, ale k tomu on vlastne ani určený nie je. Má previesť mladých rytierov Kai niekoľkými dobrodružstvami, počas ktorých postúpia piatimi stupňami zasvätenia, až sa z nich stanú Majstri, alebo teda Skudrini rádu. A to sa môže stať počas piatich dobrodružstiev, alebo počas desiatich či pätnástich, dôležité však je, že cieľ je dohľadný a konečný a pri hre každý týždeň nemusí takáto kampaň ani trvať dlho. Ide však rozhodne o skvelý systém pre začínajúcich hráčov a pre mladších hráčov. Rozhodne by som ho odporučil na hranie s deťmi, alebo ako vstup do sveta stolných RPGhier a to aj pre úplne neskúsených hráčov. A pre fanúšikov Lone Wolfa je to proste nutnosť. Akurát sa trochu bojím toho, že neskúsený Pán jaskyne nemusí zvládnuť úvodné tutoriálove dobrodružstvo bez toho, aby si pred tým neprečítal aj samotné príručky a to vám teda rozhodne odporúčam, aj keď hra samotná vás od takého postupu odrádza. Rozhodne si však Legendy rádu Kai prečítajte ako prvé, to celkom určite.
Ja nakoniec už iba ďakujem vydavateľstvu Mytago a obchodu imago.cz za to, že nám poslali Lone Wolf - Hru na hrdiny na vyskúšanie. Pre mňa to bol jednoznačne obohacujúci zážitok a pomerne príjemná zmena po podstatne náročnejších, zložitejších a prepracovanejších Zapovězených zemích. Systém a jeho spracovanie ma úprimne dosť nadchli a príjemne prekvapili predovšetkým svojim prístupom. Za Sommerlund a za Kai!