Indie hororová scéna pre nás túto jeseň chystá ďalší vcelku zaujímavý kúsok. Los Angeleský filmár Jud Cremata má evidentne rád výzvy a svoj celovečerný režijný debut s názvom Let’s Scare Julie chcel natočiť na jeden súvislý záber.

Cieľom tejto techniky je podľa neho prehĺbiť napätie a podnietiť mrazivú atmosféru i klaustrofobické pocity. „Povedal som si, že nežmurkajúce oko vytvára napätie. Nedá sa to nevidieť a to istým spôsobom kopíruje našu realitu,“ ozrejmil tvorca.

Přečtěte si také: Oceňovaný horor The Faceless Man prinesie poriadne napätie

Film Let’s Scare Julie je o skupinke tínedžerok, ktoré sa rozhodnú zosnovať žartík na svoju novú samotársku susedku Julie. Žart sa však samozrejme hrozivo zvrtne a keď sa niektorí z tajomného susedného domu nevrátia, nikomu už do smiechu nie je. Cremata chcel svojim príbehom zároveň nahliadnuť za oponu súčasného tlaku sociálnych sietí na mládež, ako aj vplyvu rovesníkov a šikanovania online.

„Nechcel som robiť horor s veľkým množstvom krvi, tie ma nedesia,“ priznal Cremata, „Čoho sa bojím je neznámo. Strašidelné nie je konkrétne to, čo je v šatníku, ale myšlienka niečoho v šatníku. Ten moment pred tým, než vieme, čo sa v ňom nachádza. Páčila sa mi myšlienka postupného naťahovania filmu.“

Tým, že postavy dostali určitú mieru „voľnosti“ dosiahol Cremata väčší realizmus a autentickejšie dialógy. Hercov i štáb však čakala hlavne práca v podmienkach, ktoré sa mohli neustále meniť.

Pokiaľ ide o samotný proces natáčania režisér hľadal obsadenie, ktoré nie je len talentované, ale zároveň mu nie je cudzia improvizácia.

„Každý večer som prišiel domov a upravil časti, ktoré nefungovali tak dobre. Odstránil som niektoré scény a každý večer, keď som prišiel domov som si ich vyskúšal. Ale boli sme veľmi na hrane, pretože pohyb kamery nemohol byť spontánny,“ konštatoval.

V hlavných úlohách sa napokon predstavia Troy Leigh-Anne Johnson, Isabel May, Odessa A’zion, Brooke Sorenson, Jessica Sarah Flaum, Dakota Baccelli a ďalší. Film sa dostane do digitálnej distribúcie 2. októbra/říjena 2020.