10. ledna/januára 2004 došlo v malej švédskej obci Knuttby k streľbe. Bola zavraždená manželka miestneho pastora a ich sused bol postrelený. Šokovalo to celú krajinu. Nikto nečakal, že v malom náboženskom spoločenstve na pokojnom vidieku môže dôjsť k niečomu takému strašnému. K streľbe sa priznala Sara Svensson, bývalá členka spoločenstva a opatrovníčka u zavraždenej Alexandry Fossmo. Jej manžel, Pastor Helge Fossmo, bol milencom manželky postreleného suseda, ktorý ale pokus o vraždu prežil. Strelkyňa Sara Svensson bola odsúdená za vraždu do psychiatrickej starostlivosti. Pastor Helge Fossmo bol odsúdený na doživotie za podnietenie vraždy a pokusu o vraždu. 

Prípad označili aj ako najbizarnejší kriminálny prípad modernej histórie Švédska a vynesením rozsudku bolo v podstate všetko uzatvorené. No keď bola v roku 2016 kongregácia v Knuttby rozpustená, jej členovia začali rozprávať , na povrch sa dostali nové prekvapivo šokujúce informácie a ľudia sa dozvedeli viac o fungovaní spoločenstva. A tu prichádza na scénu nová true crime dokumentárna miniséria od HBO – PRAY, OBEY, KILL – teda Modli sa, poslúchaj a zabi. Seriál nezachytáva len prípad z roku 2004 a následné okolnosti. Ponúka viac. Okolnosti spojené s tragédiou v Knuttby totiž dva roky skúmali dvaja švédsky novinári: Anton Berg a Martin Johnson.

Nejde len tak o hocijakých žurnalistov, ale o investigatívnych novinárov, ktorí sa zameriavajú na súdne procesy s nejasnosťami. Dvojica tvorí populárny švédsky true crime podcast menom Stopa (V zmysle dôkazy, alebo evidencia), ktorého počúvanosť dosahuje až tristo tisíc poslucháčov na jednu časť. Vďaka ich podcastu sa po trinástich rokoch dostal na slobodu nespravodlivo odsúdený muž. A to už je teda riadny kaliber novinárskej profesie.

Navyše zachytenie práce tejto dvojice na vraždách v Knuttby v dokumentárnej minisérii z režisérskej stoličky riadil Henrik Georgsson, ktorý režíroval aj populárny a oceňovaný Dánskošvédsky seriál Most. Na seriáli sa ako výkonná producentka dokonca podieľala aj Hanka Kastelicová, ktorá má bohaté skúsenosti na poli dokumentárnej tvorby a na konte má aj dokumenty ako Nic jako dřív a Až příjde válka.

Spojenie práce odhodlaných novinárov a dobrého režiséra prinieslo do žánru true crime ďalší kvalitný titul. Pray, Obey, Kill detailne vykresľuje prípad z roku 2004. Odhaľuje dramatické udalosti, postupne pridáva novšie a novšie informácie, rozhovory s bývalými členmi rozpustenej kongregácie, ktorí sa už neboja hovoriť, rozhovory s policajtami, vyšetrovateľmi a odborníkmi, ale aj s aktérmi zločinu. Séria graduje, celý prípad a práca novinárov sa nám postupne rozrastá pred očami. 

Přečtěte si také: Piata séria Rick a Morty na HBO GO, nový trailer a minifilm

Ale čo je najdôležitejšie, dozvedáme sa nové, doteraz neznáme a zásadné informácie, alebo sú vyťahované na povrch nejasnosti z vyšetrovania, ktorým doteraz nebol venovaný dostatok pozornosti. Je takmer isté, že dokument vyvolá rozruch, a to najmä vo Švédsku, keďže prípad v roku 2004 natoľko zaujal krajinu, že názov obce Knuttby sa stal synonymom pre senzačný zločin. Udalosti dokonca inšpirovali aj film Strely v Knuttby z roku 2009. Práca novinárov Berga a Johnsona zachytená v minisérii od HBO takmer s istotou bude mať dopad na ďalšie vyšetrovanie tohto zločinu. 

Informácie, ktoré true crime dokument Pray, Obey, Kill prináša, dostávame vo veľmi kvalitnom spracovaní. Striedajú sa hrané a nehrané sekvencie, ktoré nám rozprávajú príbeh a dokážu vytvoriť pohlcujúco dramatickú atmosféru. To sa im darí aj vďaka kvalitnému a trefnému soundtracku. Hrané sekvencie pozostávajú najmä z ilustračných záberov znázorňujúcich situácie, ktoré neboli zaznamenané. Do nehraných záberov patria dlhé dramatické zábery na okolie Knutby, archívne zábery zo spravodajstva, z policajného vyšetrovania, zo súdnych procesov a rozhovory s dôležitými osobami, a to aj s takými, ktoré doteraz o udalostiach nehovorili. Novinári respondentov otvorene konfrontujú s faktami, ktoré sa im podarilo zistiť.

Estetickou čerešničkou na torte sú ilustračné zábery, v ktorých boli využité miniatúry miesta činu a jeho okolia. Kombinácia modelových domčekov a vysvetľovania okolností ohavného zločinu tiahnuca sa celým dokumentom je skutočne efektívna a sérii dodáva osobitý ráz. 

Achillovou pätou dokumentu sú paradoxne samotní novinári. Keď ich sledujeme priamo pri práci, očakávali by sme, že sa dívame na nehrané zábery. Ale ich dialógy pôsobia neprirodzene, akoby by boli cielene dramatizované, chýbajú spontánne reakcie. Jediné čo dostaneme sú len dlhé zamyslené dramatické pohľady z pod dokonalého obočia Martina Johnsona. Navyše zábery z dialógov sú poctivo filmársky zostrihané. Výsledkom je, že nepôsobia veľmi autenticky. Nejde o žiadne výrazne negatívum, no v dokumente, v ktorom sú jasne rozdelené hrané a nehrané sekvencie, jednoducho nevidíme dôvod tváriť sa, že hrané zábery sú nehrané.

Aj tieto veci možno prispievajú k tomu, že seriál má problém vykresliť zistenia novinárov tak pôsobivo, ako vykresľuje samotný priebeh udalostí v Knuttby. A to aj napriek tomu, že novinári priniesli zásadné zistenia, ktoré budú mať s veľkou pravdepodobnosťou následky v reálnom svete po odvysielaní seriálu. Prezentácii týchto informácií nepomáha ani ich občasné zbytočné opakovanie. Ale aj tak pri pohľade na celý seriál ide len o menšie chybičky krásy.