Francúzsko, krajina, ktorá dala svetu filmový festival v Nice, ideálne miesto na žiadosti o ruku a croisant. Okrem iného malo aj veľký vplyv na popkultúru a medzi jedny z najpopulárnejších francúzskych počinov bezpochyby patria postavičky Asterix a Obelix. Za ich zrodom stáli dvaja muži. René Goscinny, ktorý zomrel už v roku 1977 a Albert Uderzo, ktorý nás opustil len nedávno, dvadsiateho tretieho tretí tohto roku. Spolu vytvorili komiks dnes už populárny na celom svete, a to aj vďaka svojim filmovým adaptáciám. Príbehy malého galského bojovníka a jeho neodmysliteľného veľkého priateľa si získali mnohých fanúšikov. Za 60 rokov svojej existencie si vyslúžili asi 40 omnibusov, 4 hrané a 10 animovaných filmov, približne tridsať herných titulov, vlastné spoločenské hry, ale aj vlastné verzie celosvetovo úspešných titulov. Asterix sa stal silnou a žiadanou reklamnou značkou, bol otvorený zábavný Asterix park a prvý francúzsky satelit bol pomenovaný po malom Galovi. Stal sa z nich celosvetový fenomén, ktorému nechýbalo málo k tomu, aby vôbec nevznikol. 

Keď Uderzo a Goscinny v roku 1959 vytvárali komiks pre novovznikajúci magazín Pilote, hľadali niečo s francúzskou tematikou, čo by mohlo obsahovať kultúrne referencie a narážky pre starších čitateľov a zároveň mnoho akcie pre tých mladších. Vznikol Roman de Renart, príbeh založený na tradičnej francúzskej rozprávke o líške. Len dva mesiace pred prvým vydaním, keď už časť materiálov bola pripravená na tlač, sa k autorom dostali správy, že ich nápad už stihol niekto zrealizovať. Tak hľadali opäť. A vznikol Asterix. Ani ten však nemusel vyzerať tak, ako ho poznáme dnes. Animátor Uderzo si predstavoval statného bojovníka, no scenárista Goscinny chcel malého, za to umného Gala. Asterix bol na svete a len vďaka tomu, že Uderzo ho chcel doplniť o väčšieho, menej inteligentnejšieho bojovníka, vznikla nerozlučná dvojica Asterix a Obelix.

Po niekoľkých častiach sa ku kamarátom pridal aj malý psík Idefix, a skupina ochraňujúca malú galskú dedinu pred Rimanmi s pomocou čarovného nápoja bola kompletná. Svet plný paródie, slovných hračiek a karikatúr sa rozrastal. V komiksoch sa objavilo niekoľko populárnych osobností ako napríklad herec Sean Connery, skupina Beatles, Zigmund Freud či samotní autori. Parodovali historicky dôležité momenty, známe citáty či slávne maľby.

PRIŠIEL SOM, VIDEL SOM A NEVERÍM VLASTNÝM OČIAM!

CÉZAR, ASTERIX V BRITÁNII (1986)

Nitku suchú nenechali ani na Galoch, samotných predkov francúzskeho národa. Galovia sa údajne naozaj báli, že im nebo spadne na hlavu a autori to patrične využili. Asterix a Obelix na svojich dobrodružstvách často zablúdia mimo svoju domovinu a stretnú nejedného cudzinca. Národnostné stereotypy a žarty na účet iných krajín nie sú výnimočnosťou. 

Uderzo a Goscinny nemrhali humorom ani v skutočnom živote a keď si založili štúdio Idefix, zparodovali logo MGM. Namiesto leva použili svojho bieleho psíka a citát Ars Gratia Artis, teda umenie pre umenie, nahradili citátom Delirant Isti Romani, teda títo Rimania sú šialení. Dvojica umelcov, ktorí nás dnes už spoločne pozorujú z komiksového neba nám dali originálny a silný titul. Komiks si vyslúžil preklad do viac než sto jazykov, Asterix zasa zábavný park či pamätnú dvojeurovú mincu a malá Galská dedinka sa objavila aj v jednom z komiksov od DC, kde ju navštívil Superman. Asterixa a dobrodružstvá s jeho verným priateľom Obelixom po boku všetci poznáme a možno si ani neuvedomujeme aká silná a populárna táto značka je vo svete popkultúry a čo všetko nám ponúka.