Uvažovali ste niekedy o tom, aký je najdesivejší horor vôbec? Pravidelne sa utiekame k tomuto žánru aby sme dobrovoľne zažili slastný pocit strachu. S nervami napnutými ako lano sa tlačíme hlbšie do kresla niekedy kvôli tiesnivej atmosfére či nadprirodzenej entite, inokedy pre maskovaného sériového vraha.

Koniec koncov však strach milujemefyziologické zmeny v našom tele to potvrdzujú. Potiace sa dlane, zrýchlený tep, zvýšený tlak a napnuté svaly sú predzvesťou „bojuj alebo uteč“ situácie, pri ktorej nás náš organizmus odmení celou plejádou hormonálnych „dobrôt“, akými sú adrenalín, endorfín, dopamín, oxytocín a serotonín.

Pri pátraní po veľdiele, ktoré nás všetkých rovnako vydesí (a poteší) k smrti, by sa zrejme nejedna skupinka hororových fanúšikov poriadne pohádala. S blížiacim sa Halloweenom však Broadbandchoices, platforma pre porovnávanie digitálnych služieb, skúsila priniesť do tohto sporu trochu svetla. Vykonala totiž pokus, počas ktorého sledovala srdcový rytmus 50 ľudí rôznych vekových skupín pri sledovaní hororových filmov viac ako 100 hodín. Vyšiel z toho zoznam 35 „najstrašidelnejších filmov“, ktoré kedy boli natočené. 

Přečtěte si také: Poznáte základné pravidlá prežitia v horore?

Samozrejme 50 ľudí nie je práve výpovedná vzorka a filmy boli zvolené na základe agregovaného hodnotenia z portálov ako IMDB, Rotten Tomatoes či Reddit. Každý divák bol však vybavený monitorom srdcového tepu, ktorý meral, ako často v priemere vystúpi jeho frekvencia nad kľudové hodnoty. Podľa výsledkov merania, žiaden film nevystrašil ľudí viac ako Sinister z roku 2012

Priemerná kľudová frekvencia účastníkov bola 65 BPM (tepov za minútu). V prípade filmu Sinister však rytmus stúpol o 32%, teda na 86 BPM. Toto víťazstvo však nie je až také čisté, keďže najväčší jump scare patrí hororu Insidious, ktorý v jeden moment zvýšil účastníkom tep až na 133 BPM

Pozrite si ako to vyzeralo na ostatných priečkach:

Zo štúdie vyplynulo, že moderné filmy vydesia diváka omnoho lepšie, ako kultové klasiky. Exorcista, Nočná mora v Elm Street či Texaský masaker si teda v strašení neviedli ani zďaleka tak dobre, ako ich mladší konkurenti. Filmový vkus je však napokon veľmi subjektívnou záležitosťou a tento zoznam určite neulahodí každému